Well that's funny [SK] ft. Chloe

f o u r

Ukázalo sa, že sa ma smola aspoň na ďalšie štyri vyučovacie hodiny rozhodla nechať tak, pretože počas ďalších hodín sa mi konečne podarilo nepovšimnute sedieť na plastovej školskej stoličke a venovať sa výkladu profesorov tak, ako som to plánovala už na začiatku tohto smolného dňa. Vďaka tomu som si neznepriatelila iných učiteľov ani nedostala ďalšiu hodinu trestu, čo začalo byť divné Harrymu, ktorý si zo mňa kvôli tomu po celý čas obeda, spoločne s Louisom a Niallom, uťahoval, keďže som podľa neho bola doslova magnet na problémy a ja som nemala protiargumenty na to, aby som mu jeho pravdivé a trefné slová mohla vyvrátiť. Harry mi pomohol prežiť dnešok a po obede ma aj odprevadil na trest do učebne biológie, kde to aj všetko začalo.

"Mrzí ma, že si kvôli mne po škole," prehovoril, keď sme šli bok po boku prázdnymi studenými chodbami, cestou k učebni číslo 14, kde sa dnešný trest mal odohrávať.

"Myslím, že by som si proti sebe Harringtona poštvala tak či tak," predniesla som, pričom som ledabolo mávla rukou a pokrčila ramenami.

"To je asi pravda," súhlasil s uchechtnutím. Po tom dni som sa pred Harrym dokázala už niekoľkokrát strápniť a najhoršie bolo, že to ešte stále nebolo všetko, čo so svojou povahou trápneho smoliara dokážem. Hádam sa to všetko postupom času ukáže a potom už bude iba na ňom, či ma pre svoje dobro radšej vyškrtne zo svojho zoznamu priateľov, alebo bude všetky tie problémy, ktoré sa za mnou tiahnu už od doby, čo si pamätám, tolerantne znášať. Dúfala som, že to vydrží aspoň do doby, než sa tu ako nováčik postavím na nohy, čo na jednu stranu u mňa mohlo trvať kľudne celú večnosť.

Vzájomne sme sa prepálili pohľadmi, pričom môj bol trochu zdesený, pretože naposledy som sa pred Harringtonom nepredviedla zrovna v dobrom svetle a tak som mala celkom pádne obavy, že sa to bude opakovať (navyše ma Harrington aj trochu desil), zatiaľ čo on na môj výraz reagoval len upokojujúcim úsmevom a priateľským žmurknutím. Vo chvíli, keď sme sa obaja súčasne rozhodli vojsť do učebne, ramenami sme sa zrazili vo dverách, čím sme sa tam zároveň aj zasekli, dokým jeden z nás o krok neustúpil a nenechal druhého prejsť. V tomto prípade to bol Harry, ktorý sa vyslobodil a nechal ma vojsť ako prvú.

"Prepáč mi to," uchechtol sa pobavene, na čo som nakoniec ani nemohla nijak zareagovať, keďže som sa ihneď dostala do zorného poľa profesora Harringtona, ktorý sa na mňa od svojho stolu prísne mračil.

"Nemusíte si ani sadať, slečna Asherová," prerušil ma nepríjemným hlasom, keď som sa zahanbene snažila presunúť k jednej z lavíc, aby som si pretrpela tú hodinu po škole. Na mojej starej škole sme väčšinou trávili hodinu sedením v lavici, písaním nejakých referátov alebo úloh na hodiny, v podstate ste robili to, čo by ste aj tak museli robiť doma, šlo len o to, že ste boli pod dozorom jedného z učiteľov.

Keď som sa naňho zmätene pozrela, zdvihol sa zo stoličky a prešiel k dverám, zatiaľ čo pokračoval: "Ukážem vám, čo budete robiť," oznámil nám a vyšiel z triedy, pričom očakával, že ho budeme obidvaja nasledovať. Harry len pokrčil ramenami a predtým, než vyšiel za ním, kývol na mňa, aby som šla s ním a neostávala pozadu.

Viedol nás dlhou chodbou a zastavil až kúsok od schodov, ktoré viedli do ďalšieho poschodia školy. Rukou následne pokynul k obrovskej vitríne plnej zlatých pohárov, vyhraných lakrosovým tímom za posledných päťdesiat rokov. Úplne na spodu vitríny boli v rámikoch postavené veľké fotografie družstiev a niekoľko diplomov. "Myslím, že vám nie je nutné vravieť, čo s tými pohármi máte robiť, ale pre istotu vám to predsa len zdelím." Profesorov hlas bol v tej chvíli až nechutne znudený a poznamenaný antipatiami voči mne a Harrymu (prikladala som to ale skôr len sebe, kvôli našej hodinovej histórii). "Tu je kýbel, vnútri sú tri handry, prípravok stojí vedľa kýbla a vitrínu otvoríte týmto kľúčom, ktorý mi po hodinovom treste donesiete všetci traja späť do kabinetu, aby som si skontroloval, že nikto z vás nezdúchol prečasne."