Dangerous guns (Liam Payne-ff, slovak)

6.kapitola

"Nesmej sa  mi, to nie je smiešne"- povedala som a sadla som si na gauč do našej obývačky.Liam prešiel ku mňe , ale stále sa neuveriteľne ujebával na mňe.

"Aj tak, je to tvoja vina!! Kebyže, ma nenáhaňaš , tak pokojne otvorím tie dvere"- povedala som a zobrala som si do ruky ovládač a zapla som telku. Liam si sadol vedľa mňa.

"Prepáč, ale keď ja mám stále v hlave obraz,ako si sa vrazila do dverí"- povedal a znova sa smial. "Chudiatko, ty si si myslela, že sú nie sú  zamknuté a že rýchlo otočíš kľučkou a dostaneš sa von, však? Lenže boli zatvorené a ty si celou do nich vrazila"- povedal Liam hlasom, ktorý bol zmiešaný zo smiechom , troška ľútosti a predo všetkým iróniou. Ja som sa na Liama ani nepozrela a prepínala kanále v telke.

"Niekto sa na mňa urazil?"- opýtal sa ma , ale ja som ho ignorovala.Bola som si si istá, že zajtra budem mať na čele obrovskú modrinu , bude to napuchnuté a samozrejme, bude z toho obrovská hrča. Ach, ten chlap neprestane prekvapovať.

"Ale no ták, pozry sa na mňa a už sa ti nebudem smiať"- nič. Ani na toto som nereagovala a stále pozerala telku. Prepla som na MTV a pozerala klipy k piesňam.  Zrazu som pod sebou necítila mäkkosť gauča, ale silné Liamové ruky.

" Ihneď ma pusť dole. Okamžite."- povedala som , ale Liam stále išiel .Nezastal , nedal ma dole, neodpovedal.Nič,žiadna reakcia.

"Dobre, už budem s tebou hovoriť , ale najprv mi povedz kam ideme a daj ma dole"- povedala som a Liam zastal. Popravil si ma na ramene a zase pokračoval v ceste.

"Ideme do kuchyne, dať ti nato ľad"- povedal a ja som sa usmiala.

"Liam, kuchyňa je opačným smerom"- povedala som a zasmiala som sa. Liam sa otočil a išiel.

"Mali by ste tu mať šipky, akým smerom čo je"- povedal a ja som sa zasmiala.

" Môžeš ma dať prosím dole? Zle sa mi cez teba visí, máš moc kostnaté rameno"- povedala som sa Liam sa zamračil.Aspoň som to cítila. Liam si ma dal na ruky ako nevestu a pokračoval v ceste. Prišli sme na križovatku chodieb. Liam ma pustil na nohy, čo som neočakávala a skoro som padla , ale stihol ma zachytiť.

"Vidíš, podlamujú sa ti kolená zo mňa"- povedala  ja som cítila, ako moje líca naberajú červený odtien.

"Nie, to nie. Len som nečakala , že ma tak hrubo položíš na zem"- povedala som a on sa usmial.

"Kade?"- opýtal sa ma a ja som zatočila, na chodbu, ktorá bola vymaľovaná na modro.

"Musím ti potom poukazovať dom"

"Mala by si"-povedal a prešli sme do kuchyne. Liam ma schmatol a posadil ma na varní ostrovček. Tíško som sedela a pozerala sa na neho. Ne jeho ladné pohyby, na jeho kostnaté , ale popritom vypracované ruky , na ostré rysy jeho tváre,jeho plné pery, jeho tmavo hnedé oči.Na jeho brušné svaly,ktoré boli schované pod tielkom, ale boli dokonale vidieť. Videla som tie vypracované lýtka, stehná a taktiež jeho úžasnú vypracovanú riťku, ktorá bola dokonale úžasná. Otvoril mrazničku a vybral z nej ľad, ktorý nasypal do utierky a prešiel ku mňe a usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Liam mi  položil utierku s ladom na čelo, na miesto kde som sa udrela. Bola som mu zoči voči a konečne som sa mu mohla do nich pozerať. Mohla som sa v nich stratiť.Mal v nich takú úžasnú iskierku života a vtedy, som vedela, že si svoj život užíva,vie kto je, ale viem to aj ja? Narodila som , mama zomrela po pôrode, otec zomrel pár mesiacov po mojom narodení  a tak si ma nechal Cristiano-brat môjho otca a môj krstný. Od detstva som si myslela, že nie som úplna.Nemám pravých rodičov, nemám mamu, ktorá by mi povedala o všetkých ženských veciach, nemám otca, ktorý by sa ku mne choval ako ku svojej princezničke. Áno, Cristiano je na mňa dobrý, ochraňuje ma, ale nikdy to nebude také, ako keby bol môj otec.