(ospravedlňujem sa) (snáď nebude musieť nikto čítať diely dozadu) (aj tak sa tam stále deje to isté) (alebo čítajte všetko od začiatku) (lol)
(dikíčko Stián)
„Pokoj, mladý. Ja sa jej nikde nehrabem, dobre? Aj tak neviem, kde sa čo nachádza, ale ak tak veľmi chceš, môžeš ma obslúžiť.“ Nadvihol obočie a vyceril naňho zuby.
Harry zhlboka dýchal a pokúšal sa opäť nevybuchnúť. Rozhodne by mu to neprinieslo nič dobré a okrem toho sa rozhodol, že svoje pátranie začne ešte raz a trochu inak.
Snaha o pokojnú chôdzu mu vyšla a tým sa dostal k Louisovi.
„Chceš kávu alebo kakao?“
„Kávu. Kto v mojom veku by ešte pil kakao? Veď to je pre deti.“
„No, prepáč. Náhodou ja a Penelope sme rovnako starí a pijeme kakao. A aby si vedel, je to omnoho lepšie a chutnejšie ako káva.“
„Hej, hej, jasné. Vy ste obaja také deti, však?“
„Lou? Ako si sa sem dostal? Myslím tým... ako si sa stretol s ňou?“
„S ňou? Nevravel si, že má meno?“ Nebezpečne sa k Harrymu priblížil, zatiaľ čo on sa mu snažil spraviť kávu.
„N-neodpovedal si mi...“
„Zayn,“ zašepkal mu to do ucha, aj napriek tomu, že musel stáť na špičkách.
„Zayn?“ Harry sa odtiahol a nechápavo naňho hľadel.
„Pozná sa s tými vašimi susedmi. Viac mi nepovedal.“ Vysadol na kuchynskú linku a sledoval, ako sa nemotorne ešte stále Harry trápi s kávou. Musel sa nad tým pousmiať. Vlastne to kučeravé trdlo vyzeralo celkom milo. A nervózne. Ale milo.
Avšak myšlienky podobného typu v tejto nečakanej úlohe, ktorú Louis dostal, nezohrávali žiadnu rolu. Po niekoľkých dňoch aj tak bude musieť Harrymu vysvetliť, že on nie je ten, za ktorého ho má. A bez zbytočných citových väzieb to bude lepšie.
I keď musí uznať, že v tomto prípade zapierať svoje silné bisexuálne sklony je naozaj ťažké. Začínal mať nehorázne nutkanie pobozkať ho. A aj napriek tomu, že bol rád, že nutkanie pobozkať Harryho bolo väčšie ako pobozkať Aideen... Z myšlienok ho vytrhol Harryho hlások a pohladenie na líce.
„Si v poriadku?“
„Som. Hej, som. V pohode.“ Zobral si od neho šálku s kávou. Veď on teraz vážne uvažoval nad tým, že by sa dokázal bozkávať aj s ním... aj s ňou... čo tu, preboha, robí?! Za všetko môže ona. Ona ho do tohto zatiahla.
Že by bol toto strach? Naozaj sa bojí. Veď toto... toto vyzerá ako mierna schizofrénia vzhľadom k tomu, že ešte pred chvíľkou si bol sebou istý a teraz má pocit, že za tých pár minút sa zmenil na niekoho úplne iného.
Ruky sa mu roztriasli, dôsledkom čoho bol pád ešte stále plnej šálky na zem, kde sa následne roztrieštila a okrem toho bola všade káva.
„Kurva!“ Zoskočil z linky a seriózne začal panikáriť. Harryho to vytrhlo z jeho pozorovania a snažil sa ho upokojiť.
Odrazu ho však zachvátili akési neidentifikovateľné kŕče v oblasti brucha, kde mal vytetovaného motýľa. Bol si istý, že to je to miesto. Z očí mu vytryskli slzy a bolesť neutíchala. Stupňovala sa, až kým Harry nevypustil výkrik. Pocítil zvláštny, no známy chlad. Na chvíľu stál pred tým hotelom. Bol tam. A pred ním bol Louis. Prekvapený, že ho vidí, no kým sa ho stihol dotknúť a vysloviť jeho meno, Harry bol späť a jediné, čo počul, bol nadávajúci Louis a vystrašená Aideen...
*
Približne o dva týždne neskôr
Harryho takmer nehybné telo bolo do pol pása ukryté pod prikrývkou a jeho zrak bol upretý na fádny jednofarebný strop. Do izby mu prenikalo minimum svetla, no momentálne to boli pre kučeravého chlapca tie najideálnejšie podmienky, aké si len mohol predstaviť.
Ničím a hlavne nikým nerušený premýšľal. Premýšľal nad všetkými tými dňami, ktoré strávil v tejto zvláštnej strane jeho sveta.
Uvedomil si, že všetko to, čo mal... všetko to, čo spôsobil... všetky chyby, ktoré urobil už oľutoval, no zjavne to nestačilo a jeho návrat domov sa už nikdy nepodarí.
I keď... jeho telo a to, čo sa pred niekoľkými týždňami stalo, hovorilo niečo úplne iné. Chvíľkový návrat k hotelu, kde tak hrozne sklamal Louisa a jeho telo neustále napádané bodavou bolesťou na miestach, kde mal tetovania. Muselo to niečo znamenať. Veď predsa ani ten najzarytejší pesimista nemôže všetko zahodiť. Vždy sa nájde kúsok jeho mysle, ktorý je zaplnený zúfalou nádejou. A to ani Harry pesimistom nikdy nebol. Skôr s takým človekom trávil deň čo deň.
A potom tu bola Penelope a Louis. Celé ich fungovanie vyzeralo skôr ako tichá domácnosť a nie ako akčné vymýšľanie rôznych nadprirodzených spôsobov ako sa Harry dostane domov.
Každopádne, Harry cítil, že v tomto celom je ešte niečo viac ako len riešenie jeho problémov. Nešlo mu do hlavy, že by sa sem Louis dostal cez Zayna a v konečnom dôsledku cez ich susedov. Vlastne mu nešlo do hlavy ani to, prečo proste Penelope situáciu vzala do svojich rúk a za starším chlapcom išla ona a nenechala Harryho, aby išiel on. Do teraz nevie, čo mu povedala alebo čo mu mohla povedať, že ho to tak chytilo za srdce a pokojne s ňou napochodoval do bytu, aj napriek faktu, že s Harrym mali za sebou pár nepríjemných incidentov. Možno je hlúpe podozrievať svojich kamarátov, ale za týmto jednoducho muselo byť viac.
A okrem toho... ktorá mladá popová hviezda by mala toľko voľného času, aby mohla byť ukrytá u neznámych ľudí v byte? Veď to je hlúposť. Tu sa naozaj niečo deje.
Tak prečo si to nikto okrem Harryho neuvedomuje?
Na druhej strane tu bol Louis s Aideen, ktorí prehodnotili postoj, ktorý k sebe mali a za niekoľko dní od Harryho úrazu, ako to nazývali, sa dokázali skamarátiť. Problém bol však ten, že ich zvláštny ostrý humor ich začínal spájať omnoho viac a omnoho rýchlejšie, ako keď sa Aideen snažila pod kožu dostať Harrymu.
Ani dnešok nebol výnimkou. A hoci sa Aideen poctivo starala o Harryho a každú hodinu, ba niekedy aj pol hodinu ho kontrolovala, vždy si našla čas na to, že aj Louisa Tomlinsona dokázala naučiť piť kakao alebo ho dokázala podpichovať tými najnepríjemnejšími spôsobmi. Čo však nečakali, bol Harryho príchod do obývačky.
„Bavíte sa?“ Aj napriek tomu, akým tónom položil svoju otázku, nebol ani nahnevaný a vlastne nebol ani troška podráždený či nervózny. Pokiaľ chcel zistiť, čo sa tu deje, mal by ich nechať, nech si rozumejú a možno tým viac bude očividnejšie, že sa niečo deje. Otázne bolo či sa deje niečo medzi nimi alebo či sa dohodli na niečom, o čom by Harry vedieť nemal. Alebo, že by boli správne obe možnosti?
Teda ruku do ohňa by za to, že sa niečo medzi nimi nedeje, nedal, i keď je pravda, že toto isté si myslel aj Louis o Harrym. Že by milenecký trojuholník? Nie je to príliš?
Starší chlapec ako správny gentleman nechal Aideen, aby pribehla k Harrymu ako prvá a ona ho s úsmevom objala. A aj napriek tomu, ako si Harry myslel, že to bude falošné... nebolo. Možno práve takéto objatie potreboval. No hneď za ňou prišlo ďalšie a tomu by už tak veľmi neveril. Toto jednoducho nie je jeho Louis.
„Nemal si ešte vyliezať z izby, Harry. Ako sa vlastne cítiš?“ Starostlivo mu odhrnula kučeru z čela.
„Zavadzal by som vám?“
„Čože? No tak, Harry. Netrep hlúposti. Poď, dáš si s nami kakao a potom by sme sa mohli porozprávať o tom, čo sa stalo, dobre?“
