Život VS Hra

Čítanie fakt bolí

Ráno som sa zobudila s rozdrásanými nervami a búšiacim srdcom. Už od šiestej som chodila hore dolu po izbe. Zonudila som aj Adama. Ten keď videl ako si kúšem nechty, ihneď vstal a bral ma k Tamar. Tá už čakala. ,,Pripravená?" spýtala sa ma. ,,Ani v najmenšom" pokrútila som hlavou. ,,Poďme na to." Usadila som sa do tureckého sedu pred stenu. Z hlboka som sa nadýchla a privrela oči. Prudko som ich otvorila a zbadala text, ktorí bol bielej farby a jasne sa vynímal na šedej stene. ,,Čítaj nahlas. Aspoň to skús." pošepla Tamar aby ma nevyhodila z koncentrácie. Jemne som prikývla.

Ahoj, som Ruth. Viem už sme sa zrejme stretli ale nikdy nevieš. Asi je to sebecké ale chcem od tebe len jednu vec. Tú ktorú som ja nedokázala včas urobiť. Musíš odtialto všetkých vyviesť. Je to tvoj osud.

Zrak sa mi trochu zahmlil. Akoby som strácala silu. Ignorovala som to a pokračovala.

Tam vonku sa stalo čosi strašné. Rozhodnutie jedného človeka nás núti skrývať sa alebo byť zajatý. Vaša generácia sa nemala možnosť skryť. Už pri vašom narodení ste boli predurčený ísť sem. Preto som sa rozhodla dať vám nádej. Tou nádejou si ty. Ale na to aby si pochopila moje sebecké konanie musíš si vypočuť celý príbeh.

Mierne nevolnosť ma donútila na chvílu prestať. Oprela som sa rukou o dlážku a chvílu oddychovala. Musela som ísť ďalej.

Ako prostriedok nášho vyhladzovania bola zostrojená takzvaná Hra. Slabší umrú, silnejší prežijú ale stanú sa otrokmi. Ich mysel bude spútaná v prospech človeka ktorý ich prvý osloví. Ale aj toto má pár výnimiek. Jednou z nich sme my. Telepati sa narodili so schopnosťou utčitú dobu odolať Hre.

Je to celkom vtipné. My by sme mali byť tý najzranitelnejší a pritom ako jediný odoláme spôsobu vyvražďovania. Vtipné, fakt.

Ale aj naša mysel časom podlahne. No ja som verila že toto nemôže byť náš koniec. Hrabala som sa v našich legendách a objavila som proroctvo staré sto rokov. Hovorí o krásnej bytosti ktorá bola vtedy pokladaná za vešticu. Vedela predpovedať ludské osudy. Od nej som sa dopátrala....