Black Drugs

II. SÉRIA

O rok neskôr :
Liah :

Prebralo ma otravné hučanie budíka. Lenivo som vystrčila ruku z periny a naslepo hľadala mobil. Stiahla som ho zo stolíka a ukončila to trápenie. Pomaly som sa posadila a rukou si prešla po tvári. Nohy som strčila do papúč a vybrala sa do kúpeľne. Urobila som základnú hygienu a vybrala sa do kuchyne rýchlo niečo zjesť.

" Ahoj Murko. " pozdravila som svojho kocura. Mama už odišla do práce. Aspoň to mi urobilo radosť. Ešte stále mám pred očami jej výraz keď ma priniesla polícia. Vôbec sa netešila z môjho príchodu. Neprejavila ani kúsok nadšenia. Bola som jej ukradnutá a to spôsobovalo, že sa cítim stále tak sama.

Po tom čo som pomaly zjedla svoje raňajky som si rýchlo prečesala vlasy a riasy si prešla maskarou. Rýchlo som sa obliekla a vybrala sa do auta stojaceho pred domom. Zaparkovala som až pred veľkou budovou, ktorú som nemala v láske. Upravila som si sukňu a pozrela sa do zrkadla. Som pripravená na ďalší pracovný deň ako sekretárka. Zobrala som papiere zo zadného sedadla a vybrala sa dnu.

" Ahoj Liah. Dnes vyzeráš veľmi dobre." Povedala Lucy sediaca za stoličkou recepcie. Slizsko sa na mňa usmievala a ja som jej úsmev opätovala. Veľmi dobre som poznala jej divadlo. Na vysokých topánkach som prechádzala dlhou chodbou. Ďalší z nudných dní strávený v práci.

" Liah ? Si to ty ? " ozvala sa Sienna. Jediná osoba s ktorou som sa tu dokázala úprimne zabaviť.

" Dnes som prišla o niečo skôr. " Usmiala som sa na ňu a sadla si na stoličku vedľa nej.
" Nie tak celkom. Už ťa hľadal šéf." Hneď čo to povedala prevátila oči. Nepríjemný, starý chlap s nechutnými poznámkami. Tak ako všetci. Ešte som nevidela jediného šéfa, ktorý by nemal úchylne poznámky voči svojim zamestnaňkyniam. Pozorne som sledovala Siennu.

" Nepovedal ti čo chce ?" Zapla som počítať a púšťala sa do práce.
" Nie len toľko , že máš za ním ísť hneď ako prídeš. "
Ťukala do klávesnice a zároveň hovorila. To bude zase niečo otravné. Povzdychla som si a postavila sa.

" Tak to aby som išla. " povzbudivo sa na mňa usmiala ale neodpovedala. Práca bola momentálne moja najakčnejšia činnosť.

" Volali ste ma ? " strčila som hlavu do dverí, kde už sedel pán Harris. Zdvihol hlavu od stola s papiermi a zdvorilo sa usmial.

" Poďte ďalej. " Odložil papiere nabok a venoval mi pozornosť. Sadla som si do kresla priamo oproti nemu.

" Určite viete, že naša spoločnosť patrí medzi jedne z tých kvalitnejších na trhu."
Začal sa chváliť a ja som vedela, že toto nezačína dobre.
" Prijímame tu len zodpovedných a šikovných ľudí. Vy patríte medzi jedných z nich. "
Hovoril a pozeral mi priamo do očí. Jedine čo som chcela bolo aby sa konečne dostal k veci.

" V New Yorku bude tento víkend konferencia s našim hlavným pracovným partnerom. " Narovnal sa na kresle a pokračoval.
" Klient si vyžiadal skúsených zamestnancov. Teda aby som bol presný. Zamestnankyňu. Jednu. " Hovoril a opravil si kravatu.

" Vybrala som vás. " usmieval sa a ja som z toho nemala dobrý pocit.
" Nemusíte sa o nič starať. Let a ubytovanie je zaplatené. Samozrejme, že dostanete finančný bonus. "
Usmial sa ešte viac. Bola pravda, že peniaze naviac sa vždy hodia. Bola by to dobrá príležitosť, ale na druhej strane som tomuto chlapovi neverila. Už iba ten pohľad, ktorým na mňa teraz pozerá. Premeriava si ma celú od hlavy až po päty.

" Ako dlho to bude trvať ?" Opýtala som sa po chvíli ticha.
" Lietadlo odlieta zajtra o 20:00 a v sobotu bude prvá porada. Všetko sa dozviete na mieste. "
Preložil si ruky a oprel sa hlavou o operadlo sedadla.

" Teraz už len potrebujem vedieť či súhlasíte." Pootočil hlavu a čakal na moju odpoveď. Nemala som veľa času na rozmyslenie. Navyše moja mama ma byť doma celý víkend a to známena, že ma bude celé dni ignorovať. Neviem čo sa jej stalo a nikdy mi to ani nepovedala. Od smrti môjho brata sa úplne zmenila.

" Takže ? " Prerušil ma až hlas šéfa. " Platí. " Povedala som rázne. " Výborne. Tak potom sme dohodnutí . Môžete sa vrátiť k práci. " Rýchlo som sa postavila a odišla. Chcela som byť čo najrýchlejšie preč.

Piatok 23:00

" Nech sa páči tu je karta od vašej izby. Druhé poschodie číslo 38. " Zobrala som kartu od vysokého muža. Výťahom som sa dostala na druhé poschodie a so svojou batožinou až do izby. Pomaly som otvorila dvere a naskytol sa mi pohľad do veľkej miestnosti. Nikdy som nič krajšie nevidela. Všade boli samé kvety a všetko bolo tak čisté. Prešla som k veľkej posteli a rukou som prechádzala po hebkej prikrývke. Volala moje meno a ja som sa do nej musela zvaliť. Skôr ako som bola schopná niečo urobiť tak som zaspala.

Prebudilo ma až svetlo dopadajúce na moju tvár. Pozrela som sa na mobil. Bolo 9 hodín ráno. Hneď som sa postavila a pozrela sa cez okno. Bolo slnečné, jarné ráno. Šuchala som si rukami ospalú tvar, keď som začula klopanie na dvere.
" Hotelová služba madam. " ozvalo sa ešte jedno zaklopanie. Otvorila som dvere a uvidela staršiu japonku s posuvným vozíkom. Pozdravila som ju a ona rýchlo vošla do izby. Tak ako prišla aj odišla. Podišla som k vozíku a uvidela malý papier. Uhľadnym písmom tam bol napísaný čas a adresa. Mala to byť asi prvá schôdza a začínala už za hodinu.

Elegante oblečená a namaľovaná som stála pred zrkadlom a pozorovala svoj odraz. Vyzerala som staršie a aj tak som sa cítila. Narovnala som si svetlo ružovú blúzku a zhlboka som sa nadýchla. Bola som pripravená odísť.

" Pán Gandry vás už čaká v kancelárií. " Hovorila mi mladá žena hneď po príchode do obrovskej budovy.
" Nasledujte ma. " Povedala a na svojich vysokých topánkach prechádzala chodbou. Išla som hneď za ňou a sledovala okolie. Všade naokolo bolo množstvo kancelárií. Vyzeralo to tu veľmi seriózne. Cítila som, že tu nepatrím.

" Sme tu. " Povedala a otvorila dvojité dvere. Naskytol sa mi pohľad na celkom mladého muža. Aspoň tak vyzeral. Mal na sebe šedý oblek a usmieval sa. Vyzeral priateľský. Aspoň na prvý pohľad.
" Teší ma. " Rýchlo sa postavil a priblížil sa ku mne. Chytil ma za ruku a silno mi ňou potriasol.
" Môžeme začať. " otočil sa a sadol si na miesto kde pred chvíľou sedel. Obzrela som sa okolo seba no nikoho iného som tam nevidela.
" Nemali by sme počkať na ostatných ?" Povedala som a sadla si na jednu z voľných stoličiek. Na jeho tvári sa objavil úsmev.
" Nikto iný už nepríde. " Zamračila som sa a pozorne ho sledovala. Snažila som zbaviť zlého pocitu, ktorý mnou prešiel.

" Začnime trochu zvoľna. Ako ste sa dostali k tejto práci ? " hrala som sa s prstami, pretože som bola nervózna. Prečo sa ma pýta tieto otázky? Nie sme na káve, ale na pracovnom stretnutí.

" Zaujíma ma ako sa taká krásna žena dostala k tomuto povolaniu." Neprestával s otázkami. " No.." začala som pomaly. " Bola to vlastne náhoda. " Odpovedala som stručne. " Aká náhoda ?" Jeho modré oči blištali záujmom. " Vôbec sa mi to nepáčilo. Najradšej by som odišla.

" Neberte to ako výsluch. " Postavil sa zo stoličky a kráčal po celej miestnosti. Znervózňovalo ma to. " Viete počul som o vás už toho veľa. Len sa chcem uistiť či je to pravda. " Hovoril tajomne a mňa sa zmocňovali obavy. Cítila som ako sa ku mne približuje čoraz bližšie. Jeho vôňa bola stále silnejšia až nakoniec sa nadomnou nahol. Videla som mu priamo do tváre. Jeho výraz sa zmenil. Všetka milosť z neho vyprchala. Poriadne som si ho premerala a prekvapene zhíkla. Srdce mi začalo biť ako o život a v hlave nastal zmätok. V nohaviciach mal zastrčenú zbraň. Celá som sa roztriasla a nebola schopná pohybu. Už dlhú dobu som nevidela skutočnú zbraň.

" Tak si si to všimla. " Zachcechtal sa. Chytil ma za ruky a vytiahol zo stoličky.
" Je čas na zábavu. " Povedal a zo zadného vrecka nohavíc vytiahol látkovú vreckovku. Trhala som rukami a snažila sa vymaniť z jeho zovretia. Nepomáhalo to. Presne vedel čo robí.

" Nechcem ti ublížiť. Robím to pre tvoje dobro. " Pousmial sa a priložil mi vreckovku k ústam. So slzami v očiach som naňho vystrašene pozerala. Nechce mi ublížiť. Už toľkokrát som to počula. A ako to skončilo? Stále rovnako. Cítila som sa čoraz viac slabá a obraz predomnou začínal byť viac rozmazaný. Nakoniec sa mi všetky farby zliali do jednej a posledné čo som počula bol smiech ľudí ...
_____________________________________
Po dvoch rokoch je tu pokračovanie. Dúfame, že sa vám to páči. Potešte nás vašim komentárom.
Ďakujeme za prečítanie !
- Black Drugs team ❤