The Winchesters & Me (COMPLETED)

5. Marcus

Otvorila som oči. Trvalo mi hodnú chvíľu, než som poriadne zaostrila zrak. Bola som v nejakej miestnosti, ktorá vyzerala ako nejaká chatka, ale bola omnoho väčšia. Typla by som to na drevený domček v lese.

Keď som už bola pri zmysloch a uvedomovala som si silnú bolesť hlavy, chcela som sa postaviť, no zistila som že som priviazaná k stoličke. Silou mocou som sa snažila nejako rozviazať, no vôbec to nešlo. Cítila som sa strašne unavene a slabo. Zrazu som začula zvuky. Boli veľmi nejasné, no pripadalo mi to ako rozhovor.

".....bitch!" to jediné som pochytila. Okamžite som vedela, že je to Dean. Opäť som sa snažila rozviazať lano na mojich rukách. Bolo to veľmi ťažké, keďže som ich mala pevne uviazané za chrbtom. Na chvíľu bolo ticho....potom sa otvorili dvere.

"Ahoj Zia. Chýbal som ti?" povedal Marcus s úšklebom.

Spomenula som si na bar. Vtedy som spoznala Deana a Sama.

Neodpovedala som mu. Prišiel ku mne a usmial sa. Vtedy som pocítila ďalšiu ranu. Potom sa ku mne nahol a vzal moju dýku. Tou dýkou sa dajú zabíjať démoni.

"Tak ty mi neodpovieš? Keby si náhodou nevedela, tvoji kamaráti Winchestrovci sú vedľa. Nemohol som nevyužiť ich prítomnosť. Áno. Donútil som Deana aby zavolal Bobbymu. Myslel som že sem prídete obaja, ale ty si bola hlavný predmet..." netuším čo hovoril ďalej. Prestala som ho vnímať. Onedlho si všimol, že ho ignorujem. Vybral sa ku mne, no našťastie sa z vedľajšej izby ozval buchot.

"Ospravedlň ma na chvíľu." povedal a vybral sa smerom k dverám.
"Ešte než pôjdem....pamätáš sa na tú dohodu v bare? O tom že nájdem tvojho brata...no, už ho nebudeš musieť hľadať" povedal s úsmevom a zavrel dvere.

V tú chvíľu sa mi zastavilo srdce. Ten idiot mi zabil brata.... Zabil jediný dôvod prečo som sa snažila prežiť. Cítila som hnev, strach a smútok zároveň. Musela som potlačiť pocity a slzy, ktoré sa mi tisli do očí. Dean a Sam mi dali trochu času, aby som sa rozviazala.

Konečne sa mi to podarilo. Prešla som si jednou rukou po zápästí. Uviazal to lano fakt pevne. Rýchlo som uvažovala, čo budem robiť. Nemám dýku. Vlastne nemám nič, čím by som ho mohla zabiť, alebo aspoň spomaliť. Jediné čo mi ostalo, bolo vtrhnúť tam. Ešte pred tým, som sa poobzerala po izbe. Zrazu som si všimla tašku. Bola to Samova taška.

Vytiahla som z tašky nádobu so svätenou vodou. To ho určite spomalí. Keď som si uvedomila, že hlasy vedľa už nebolo veľmi počuť, vedela som, že sa musím ponáhľať. Prišla som k dverám a keď som chcela chytiť kľučku, dvere sa otvorili.

Dnes to ukončím takto v strede deja. Rozhodla som sa to trošku rozpísať. Dúfam, že vás príbeh stále baví a zároveň ďakujem za skvelé ohlasy :)