2

65 15 4
                                    

Levi

Zhlboka som sa nadýchol nosom a vydýchol ústami. Srdce mi bije v krku, rýchlo a neúnavne. Pľúca sa dožadujú čerstvého kyslíku, ktorý im viem dopriať behom týchto pár sekúnd čo stojím na jednom mieste s rukami v bok. Tribúny burácajú, fanúšikovia podporujú, spievajú, kričia. Vnímam však len okrajovo. Myseľ sa mi vypla vstúpením na zelený trávnik. Koncentrácia. Tá je v hre dôležitá. Rýchlosť, robenie rýchlych rozhodnutí a v neposlednom rade sebavedomie. Na trávniku som sebavedomý. Nespochybňujem žiaden môj krok, prihrávku ani len stiahnutie sa do úzadia. Každé moje rozhodnutie má svoj dôvod. Premýšľam o dva kroky dopredu ako súper. Vytváram hru. Otváram ju. Vediem ju.

"Šibe im?" Zboku sa ma spýta obranca Daniel. Môj dlhoročný priateľ, ktorému nadávam vždy, keď cez neho prejde lopta do môjho územia.

"Slovenskí rozhodcovia, čo čakáš?" Myknem ramenami.

"Aj ti povedali, čo riešia?"

"Samozrejme." Prikývnem. "Som kapitán, musel som tam vbehnúť medzi prvými inak by sa tí dvaja pozabíjali."

Naša dlhoročná rivalita s Trnavou nemá konca kraja. Zápasy, na ktorých je Spartak Trnava oproti nám sú vždy skoro vypredané a fanúšikovia sa navzájom hecujú. Nie raz sa pobili, vulgárne si ponadávali a dokonca ohrozili hráčov na hracej ploche ich hlúpymi svetlicami, dymovnicami a inými srandami, ktoré dokážu prepašovať na tribúny.

"Nikolas mu dal tvrdý faul načo ten náš chuj Peter nevydržal mať jazyk za zubami a ruky na trávniku a skočil mu do vlasov."

Nie doslovne. Postavil sa pred neho, všetci vediac, že zasiahne rozhodca, inak by do seba začali strkať ako bábky. Milujem futbal, ale to čo niektorí stvárajú na trávniku ma vytáča do vývrtky. Chlapi si skáču do vlasov ako dievčatá na pieskovisku, nadrapujú sa, alebo sa hádžu o zem zbytočne. Neuvedomujúc si, že Oscara za herecký výkon na Slovensku nedostanú.

"Teraz dá obom žltú kartu a napomenutie, že keď sa tak ešte raz stane dostanú červenú." Pokrčím ramenami. "Petra následne v kabíne zabijem, ak ju dostane."

"On sám to vie." Kývne k nemu hlavou.

Ešte aby nevedel. Byť kapitánom futbalového tímu je tak isto ľahká práca ako kopať základy domu. Mám pod sebou chlapov, ktorí nedokážu udržať svoje emócie počas hry na uzde. Musím riešiť za nich sračky, keď sú príliš hŕŕŕ a povedia rozhodcovi viac než je treba. Riešim za nich všetko. Bremeno je na mojich ramenách. Ľudia pozerajú na mňa. Ako to kapitán tímu vyrieši? Čo kapitán tímu hovorí na dnešnú hru jeho tímu? Kapitán, kapitán a kapitán. Neprosil som sa o túto pozíciu. Chcel som hrať futbal, ale od útleho veku sa so mnou tento post vezie. Zo začiatku som to bral ako hviezdne oslovenie. Pozíciu v tíme, ktorú každý hráč chce a túži po nej. Ja som rýchlo pochopil, že táto pozícia mi síce dáva privilégia a balia sa na ňu výborne ženské v klube, ale inak by som ju najradšej odovzdal niekomu inému. Pýšim sa s ňou? Samozrejme. Neznášam ju zároveň? Jasná vec. Využívam ju? Keď mi to vyhovuje.

"Posledné tri minúty do konca zápasu. Odhadujem, že hlavný rozhodca nadstaví tri minúty za tie herecké výkony. Dokopy šesť minút Daniel. Šesť skurvených minút budete v tej obrane lietať ako špinavé handry a nepustíte nikoho do pokutového územia a neopovážte sa faulovať." Autoritatívnym hlasom na neho prehovorím.

"Jasné kapitán." Tľapne ma po ramene. "Ty nezabudni lietať v bráne." Vráti sa na svoju pozíciu.

Brána je moje útočisko. Môj pevný bod. Zo zadu vediem tím. Kričím na obrancov. Otváram hru, rozdávam lopty, zachraňujem ich pred vniknutím do našej siete. Ako brankár odchádzam z ihriska najviac špinavý, unavený, psychicky vyčerpaný a s hlasivkami v prdeli. Hulákam po nich, aj keď sa niekedy tvária, že ma nepočujú. Dobre vedia čo kričím a prečo kričím. Brankár vidí najlepšie. Zo svojej pozície mám celé ihrisko ako na dlani. Moja úloha je jednoduchá. Zabrániť súperovi aby nám dal gól. Jednoducho to vyznie. Horšie sa to prevádza do reality. Ak obrana zlyhá som to len ja na súpera alebo súperov. Jeden na jedného či jeden na dvoch. V oboch prípadoch mi vždy ide o koncentráciu a predvídateľnosť. Stojím pevne na nohách, sledujem súhru nôh súpera, odhaduje jeho ďalší krok. Vidím ako sa otáča a rotuje svoje telo, viem kam lopta poletí, ale nie vždy som rýchlejší. Brankárstvo. Srandička, kde som sám sebe najväčším nepriateľom.

PolčasUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum