Nikdy na mňa nezabudneš

2. KAPITOLA

Nasledujúci deň hneď ráno pred siedmou za ním prišla Dorota do kabinetu. Na tvári jej hral veľký úsmev a jemu bolo hneď jasné, že má niečo za lubom.

,,Áno, Dorota?" Spýtal sa keď otvoril dvere a uvidel ju stáť na chodbe.

,,Dobrý deň, pán profesor." Odverklíkovala Dorota a úsmev sa jej ešte rozšíril, ak to bolo vôbec možné.

Kým rozprávala, Dárius po nej skĺzol pohľadom. Mala na sebe šaty podobné tým včerajším, ale tieto boli o niečo tesnejšie a s výstrihom a Dáriusovi chvíľu trvalo, kým sa mu podarilo vzhliadnuť jej od neho do očí a počúvať, čo mu rozpráva.

,,Počúvate ma vôbec?" Spýtala sa ho a pobavene na neho hľadela.

,,Prepáč, Dorota, zamyslel som sa."

,,To vidím, pán profesor." Usmiala sa na neho a upravila si šaty. ,,Chcela som sa vám ospravedlniť za to, že tu dnes so sebou nemám plávanie na telesnú, no ešte som si nestihla kúpiť plavky."

Dárius na ňu hľadel a obočie mal až niekde vo vlasoch. ,,Dorotka," povzdychol si, ,,nehovor mi, že nemáš žiadne plavky. Len teraz sa skončilo leto a určite si bola niekde pri vode. Ak nie, tak dnes poobede ideš k vode a neverím, že ideš bez plaviek."

Dorota sa víťazne usmiala, očividne jej nahral do kariet. Nazrela mu cez plece a keď sa uistila, že v kabinete nikto nie je, prešuchla sa popri ňom a vstúpila dovnútra.

Dárius sa rozhliadol po chodbe, ale keďže nebolo ešte ani sedem hodín, nebolo tam ani živej duše. A už vôbec nie na prízemí pri telocvičniach. Zamkol dvere a kľúč nechal v zámke, aby sa z druhej strany nedalo odomknúť.

Keď sa otočil k Dorote, už ležala nahá na jeho stole a nohy mala roztiahnuté.

Dárius si rýchlo rozopol rifle, stiahol si ich spolu s boxerkami až k členkom a rýchlo do nej vnikol.

Dorota sa prehla v páse a nohy si obmotala okolo jeho zadku.

Nahol sa nad ňu a aby ju utíšil, začal ju hladne bozkávať, pričom prirážal čoraz intenzívnejšie a Dorota sa zo všetkých síl snažila nevzdychať nahlas.

Dárius presunul pery a jazyk k jej prsiam a pomaly, nežne jej ich láskal.

Zašla mu prstami do vlasov a slastne zavrela oči. Zaklonila hlavu a telom jej prešiel kŕč v tej istej chvíli, ako do nej začal Dárius prirážať ešte silnejšie a urobil sa spolu s ňou.

Odstúpil od nej a podal jej servítku. Dorota ju vďačne prijala. Medzitým sa Dárius zasa obliekol a pomohol aj Dorote.

,,Pôvodne som ti chcela iba vyfajčiť, ale keď som ťa uvidela, dostala som na teba neuveriteľnú chuť." Zasmiala sa Dorota a servítku vyhodila do koša.

,,Dorota, ty máš horší slovník než chlapi v krčme." Pokrútil nad ňou hlavou, ale nezdržal sa úsmevu.

,,Mám na srdci ešte niečo."

,,Čujme, Dorotka."

,,Trtkáme ako zajace." Zazubila sa na neho a hodila sa mu okolo krku, aby ho objala.

Dárius sa zasmial a rukami jej skĺzol na boky.

,,Počúvaj ma, ale to s tými plavkami ti nežeriem." Povedal jej keď od neho odstúpila.

,,Myslím to vážne." Zasmiala sa. ,,Mojim kozám sa po devätnástich rokoch konečne uráčilo narásť a teraz vykúkajú zo všetkých plaviek. Ak mi neveríš, ja ti dnes pokojne pošlem fotku. Na Duchonke mi to nebude vadiť, ale do školy mi to príde nevhodné." Uškrnula sa na neho Dorota.