Nikdy na mňa nezabudneš

1. KAPITOLA

,,Rád vás opäť vidím, mládež. Tak, a je to tu. Váš maturitný ročník. Nebudem vo vás živiť planú nádej, že to bude jednoduché, pretože nebude. Navyše, ste španielska trieda. O to ťažšie to bude. Ale ako ste mi už veľakrát ukázali, naozaj ste tu zaslúžene. A ak sa budete pripravovať pravidelne a nenecháte si všetko na poslednú chvíľu, nie je dôvod k panike.

Stretávať sa budeme  dvakrát do týždňa na telesnej. Budem učiť obe skupiny, tak ako minulé roky. Taktiež budem mať seminár z fyziky, ako určite viete, a samozrejme nesmiem zabudnúť na triednickú hodinu.

Platí to, čo každý rok. Ak budete mať nejaký problém či už v osobnom živote alebo v škole, moje dvere sú pre vás vždy otvorené. Aspoň tie na kabinete. Soni by sa nemuselo páčiť, keby ste nám chodili klopať domov.

Zajtra máme triedny teambuilding, ideme na kalváriu a nediskutujem. Pohyb vám iba prospeje. Zaujíma ma, koľkí z vás sa cez leto hýbali, hm? Ráno o trištvrte na deväť pred školou. V stredu sú prvé dve hodiny triednické a ďalej sa učí podľa rozvrhu. Učebnice máte a rozvrh bude čoskoro publikovaný na EduPage.

Poprosil by som Dorotku, aby sem prišla a rozdala vám univerzálne informované súhlasy a zároveň potvrdenia o návšteve školy... Áno, Dorota, tieto... výborne. Každý ho podpíše a zozadu to potom poposúvajte dopredu. Tu už si to vyzbieram ja.

Ak budete mať nejakú mimoškolskú aktivitu a budete vynechávať viac vyučovacích hodín, potrebujem o tom papier do dvadsiateho septembra. Ten istý dátum platí aj ak je niekto oslobodený z telesnej.

Máte podpísane? Fajn, ďakujem...

To je z mojej strany všetko. Ak na mňa máte nejaké otázky, pýtajte sa." Po slávnostnom príhovore riaditeľky školy sa svojej triede prihovoril aj Dárius Németh. Už siedmy rok bol profesorom na gymnáziu a svoju prácu zbožňoval. Bral ju skôr ako svoje poslanie.

O slovo sa prihlásil Leo. Dárius ho vyzval kývnutím hlavy.

,,Pán profesor, budete mať aj futbalový krúžok ako minulé roky?"

,,Áno, Leo. Budem. Minimálne to mám v pláne. Dokonca by som tento rok chcel skúsiť aj posilňovanie. Zoznam všetkých krúžkov nájdete vyvesený na oznamovacej tabuli pri vrátnici už o pár dní. Vzdelávací poukaz dostanete, len ešte neviem kedy. Dovtedy budete mať čas nájsť si to pravé pre vás."

,,Pán profesor, krúžok plávania mať nebudete?" Spýtal sa Damián.

,,Nie, Damián. Ale kolegovia telocvikári určite áno. Ešte nejaké otázky?" Dárius zodpovedal ešte niekoľko otázok ohľadom obedov, ISIC kartičiek a ďalších vecí. Keď už nikto nemal otázku, prepustil ich. ,,A decká, zdvihnite stoličky."

Po triede sa rozľahlo mrmlanie, ale poslúchli ho.

,,Tak sa teda vidíme zajtra."

Rozhliadol sa po triede a zastavil sa pri Dorote. ,,Dorota tu zostane."

Dorota sa na neho pozrela a prikývla. Postavila sa zo stoličky tak ako všetci ostatní, upravila si obtiahnuté minišaty v olivovej farbe a zdvihla stoličku.

Dárius od nej odvrátil zrak a zadíval sa na odchádzajúcich študentov.

Tí ho zdravili a želali mu pekný zvyšok dňa. Posledný odchádzal Leo. Dorota k nemu pristúpila a podala mu svoju kabelku. Sklonil sa k nej a dal jej letmý bozk. Žmurkol na ňu, pozdravil sa Dáriusovi a spýtavo ukázal na dvere. Dárius prikývol a Leo ich zavrel. Osameli.

Dorota k nemu podišla a usmiala sa. ,,Pán profesor, toto je veľmi nezodpovedné. Stále sme v budove školy."

,,Ty ma ideš poúčať o nevhodnom správaní v budove školy?" Zdvihol obočie a pristúpil k nej bližšie. Sklonil sa k nej a pošepkal jej do ucha: ,,Veľmi dobre si spomínam, ako si naposledy v mojom kabinete vzdychala, stonala a prosila ma, aby som neprestával."