8: Školské časy

65 11 0
                                    

Bol to niekto, vďaka komu som stretla Cay. Nikdy by ma nenapadlo, že mu budem čo i len trošičku vďačná. Ak by som sa vtedy neprechádzalo po Riverside, nikdy by sme sa nespriatelili.

Nemala som rada ľudí ako on. Vrazí do vás, neospravedlní sa a ešte má hlúpe narážky. Zrejme je aj tak nejaký násilník.

Super, takže môj tajomný neznámy chodí na rovnakú školu než ja. Ale čo tu vôbec robí? Keď som ho prvýkrát videla, pomyslela som si, že bude z predmestia z nejakej chudobnej štvrte.

Ako to, že som si ho predtým nikdy nevšimla? Bol celkom príťažlivý, určite sa vôkol neho motali dievčatá z Cassidinej skupiny.

Všimol si, že ho sledujem a usmial sa na mňa tým svojím pokriveným úsmevom. Cay si všimla kam sa pozerám a povedala: "Konečne je tu, aspoň vás zoznámim."

Zoznámim? Čo to má byť? Pozerala som na Cay s výrazom, ktorý jej jednoznačne navrával, že neviem o čom točí. "Je to predsa môj brat, myslela som, že si spoznala našu podobu, " povedala a zasmiala sa. Tí dvaja sa totiž vôbec nepodobali. Ona bola deň a on tma, blondína a tmavovlasý. Kožu mal sfarbenú viac do hneda než ja, zrejme často trávil chvíle na slnku, zatiaľ čo Cay vyzerala ako duch.

Ale jej brat? Bola to taká veľká náhoda, až som začala mať podozrenie z nejakého podivného spiknutia. Neveriacky som na Cay zazerala, ktorá si to akosi nevedela vysvetliť, tak som jej rozpovedala o tom zážitku.

"Netuším čo Jayden počas svojho voľného času robí. Do jeho práce sa nemám a ani nechcem starať, máme čo do úst a to je hlavné," zakončila Cay s neprítomným pohľadom upretým kamsi dopredu. Narážala na tú krvavú škvrnu, ktorú som jej detailne opísala, veľmi sa o ňu totiž zaujímala. Zrejme už predtým tušila, že Jayova práca nie je práve zákonom povolená.

V tej chvíli som si uvedomila, aké majú podobné mená, ich rodičia to rozhodne spravili naschvál. Prepukla som v hlasný smiech, čo sa vzhľadom na našu situáciu vôbec nehodilo. Teraz tu bola ona, kto udivene pozeral. Povedala som jej, že som si práve uvedomila zhodnosť ich mien.

"Naši rodičia sa volali Martin a Martina, preto sa im zdalo vhodné pokračovať v tejto tradícii aj u nás, nanešťastie. Vďaka tomu si tí, ktorí vidia moje meno, myslia, že som chlapec. " Povedala to tak namrzene, až som sa znova schuti rozosmiala. To už k nám však prišiel Jayden.

Zazerala som naňho dosť nepríjemne, no on sa na mňa len usmieval tým hlúpym úsmevom typu viem že ma chceš, preto som ho znenávidela ešte viac. A to som dúfala, že budeme niekedy priatelia.

Vtedy si nás všimla Cassida so základnou partiou pozostávajúcou z Jasmine, malej prefíkanej brunety s tmavou pleťou a Sydney, dlhovlasej blondíny, ktorá bola tak pekná, koľko nemala rozumu. Jasmine bola mozog, ktorý vymýšľal tie najdiabolskejšie plány, Sydney nohy, ktoré sa otvorili hneď ako zacítili testosterón a Cassida to celé zastrešovala svojimi peniazmi. A táto skupinka si teraz vykračovala k nám.

Jayden sa okamžite usmial na Sydney, ktorá si svoje už teraz extra krátke minišaty vytiahla ešte vyššie. Mala by si vymyslieť novú značku, Mikrošaty - odhalia aj to čo netreba!, mohol by hlásať titulok. Krava jedna.

Znechutene som sa odvrátila od tých dvoch, ktorí začali flirtovať. Cay sa to tiež veľmi nepozdávalo, o tých dievčatách som jej hovorila, ale nakoniec to nechala tak. Koniec koncov, Jayden sa o seba vedel postarať. Cassida sa na mňa víťazoslávne uškrnula, zrejme si myslela, že Jay sa mi páči. No iste, príťažlivý bol, ale poznám typy ako on, s nimi sa radšej netreba zahrávať, ešte vás predajú na orgány.

Nechcela som to vravieť Cay, ale podľa môjho názoru bol idiot. Stačila mi tá chvíľa pred fastfoodom a hneď som vedela, čo to je za osoba. Stará mama vždy hovorievala, daj na prvý dojem. A tak som ju počúvala.

S mojou kamarátkou sme sa pobrali dovnútra a ja som jej ukázala učebňu. V skratke som jej takisto ukázala školu, ale zazvonilo a museli sme sa pobrať na hodinu. Podľa rozvrhov sme našťastie zistili, že máme asi polovicu hodín spoločných.

Prvá bola Algebra II, na ktorej sme preberali akési divné rovnice. Nejako som to však pochopila, takže som to brala ako pozitívne znamenie pre tento deň. Už len pár hodín a je obed, vravela som si. Už len pár hodín a letíme na Sicíliu. Už len pár hodín a neuvidím otravných ľudí ako Cassida a spol.

Ďalšia hodina bola Angličtina, na ktorej sme momentálne preberali nejaké staršie diela. Túto hodinu som mala nanešťastie s Cass a tieňmi, ako som ich nazývala, pretože sa stále pohybovali s ňou. Škoda, mala som tento predmet rada.

Ale v triede sa nanešťastie vyskytla ďalšia nemenej neobľúbená osoba. Trochu priveľa záporu na jednu vetu, ale myslím, že oficiálne nenávidím Angličtinu.

MisFortuneWhere stories live. Discover now