Tri nudné večery na predsezónnych testoch v Barcelone. Dvaja tímový kolegovia. Jedna hlúpa stávka.
Dennis Hauger, pán dohadzovač. Arthur Leclerc, obeť číslo jeden. Stella Nilsen, obeť číslo dva.
Hovorí sa, že pod lampou býva vždy tá najväčšia tma...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
replies to the story:
↩︎ rorynilsen: prisahám, že ťa neznášam zato, aké máš kontakty 🤬
↩︎ prema_team: meškáte! 🙄
---------------------------------
Skoré ranné vstávanie rozhodne nebolo niečo, čomu by mladá Nórka holdovala. Vonkoncom nie, pokiaľ sa jednalo o skoré ranné vstávanie cez víkendy. Kto do pekla vstáva dobrovoľne skoro ráno? Och áno, jazdci a všetci ostatní, bežní, pracujúci ľudia.
Šúchajúc nohami, prechádzala barcelonským Paddockom v snahe udržať aspoň aký taký krok s Dennisom. On na rozdiel od nej bol plný energie rozdávajúc perličkovo biely úsmev na všetky strany. Tešil sa ako malé dieťa nato, ako opäť zasadne za volant svojho monopostu. Všetko vyzeralo pre nadchádzajúcu sezónu nadmieru sľubne, hrajúc v prospech Premy, v jeho prospech. Ešte bolo však priskoro nato robiť unáhlené závery, koniec koncov konkurencia na gride bola silná.
„Pridaj Stell!" popohnal ju „Už beztak meškám." dodal otáčajúc sa jej smerom.
„Meškáš?" zvolala prekvapene priťahujúc na seba nežiadúcu pozornosť členov ostatných tímov „Je prekliatych sedem ráno. Ako môžeš vôbec meškať?" uvedomujúc si, že nie je v Paddocku sama, intenzita jej hlasu mierne klesala.
„Je pol ôsmej," opravil ju Dennis kontrolujúc čas na svojich hodinkách „a áno, čudovala by si sa ale naozaj meškám. Mal som tu byť už pred pätnástimi minútami."
„Pane bože pätnásť minút." Sella musela nad jeho disciplinovanosťou prevrátiť očami „Aby si sa náhodou nezbláznil." poľahky ho udrela do ramena.
„Skús to vysvetľovať Renému." pri zmienke mena svojho šéfa prišlo mladému jazdcovi mierne nevoľno. Ak bolo niečo, načo si u iných potrpel, bola to dochvíľnosť, i keď on sám mal vo zvyku meškať.
Spomeň čerta, vstupujúc do stanoviska Premy, bol to práve René Rosin, kto ako prvý vítal prichádzajúcu dvojicu.
„Za všetko môže ona! To kvôli nej meškám!" v rýchlosti prehovoril jeden z troch jeho tohto sezónnych jazdcov ukazujúc na svoju najlepšiu kamarátku.
Stella s naddvihnutými rukami, symbolizujúcimi kapituláciu, obišla Dennisovho šéfa smerujúc k stolu s občerstvením. Nechala ho na pospas osudu, bytostne totiž potrebovala čerstvú kávu. Doslova by pre tento hnedastý životobudič zabíjala.
„Konečne!" slastne vydýchla prikladajúc si k perám kelímok s horúcou, čerstvo namletou kávou. Jej jediným šťastím bolo, že taliansky tím Prema si potrpel na dobrej káve a vynikajúcom jedle. Musela uznať, že občas bola celkom výhra mať Dennisa za najlepšieho kamaráta.
