__ROZSUDOK__

deň 1

Chcela som otvoriť oči ale, nešlo to kvôli priveľmi oslepujúcim lúčom ranného slnka. No... Ranného ako ranného keďže som si vždy rada pospala, preto som čakala že bude už okolo obeda. Rodičia boli ako vždy v práci čo mi vždy len vyhovovalo. Bola som rada sama hlavne kvôli mojej bujnej fantázii umelca bez zábran. Milujem maľovať prosté veci čo vidím každý deň, ale vždy si to upravím podľa mňa a ostatný môžu len hádať čo to je alebo aký to má vyznam. Nenávidela som a stále nenávidím keď sa ma každý vypytuje pri každej kresbe nechápavo, že čo by to malo byť. To vie naštvať aj najväčšieho kluďasa na svete ako som ja.
≠∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆∆≠

Nemám nejak extra veľa priateľov. Ale jeden sa predsa len nasiel. Dievča ktoré by som  za nič na svete nevymenila. Normálne osoba s tmavými dlhými vlasmi, zaujímavým vkusom a svojskou povahou si získalo moju pozornosť už od malička. Sonya má  úžasnú rodinu čo ja nemôžem povedať. Otca som nikdy nepoznala ale, môj nevlastný otec Edrien ma vychoval ako vlastnú a mama je večne v práci spolu s Eddom, aby sme ako tak prežili. Vždy mi vravievali, aby som išla za svojími snami a to aj robím. Keď som bola malá mala som milión snov. V podstate ako každé dieta. Ale dnes, keď mám už 17,  je tých snov podstatne menej ale postupne ich realizujem ako napríklad to, že maľujem a chodím na umeleckú školu. Sny sa predsa len niekedy plnia.
Základom je veriť.

... prázdniny ušli ako voda a mňa čakala opäť každodenná otravná  rutina školy. Bola som rada že som sa dostala na moje vysnené štúdium Propagačného výtvarníctva, ale musím uznať, že ... Veď no ... Kto by chodil rád do školy v ktorej sú samé TOPky v drahom oblečení a s poskokmi po ich boku , ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek len aby sa cítili niečo viac ako ostatný. Ďalej tu boli tzv. "Tiene " ako sme ich so Soňou volali. Vždy ich zahaľuje čierna farba oblečenia a veľa rôznych čudných doplnkov. Potom tu boli aj tí ktorí boli až od špiku kosti samotáry a našlo sa aj zopár tých slizkých  tipov čo boli vždy všade odhodlaný nasávať informácie, aby mohli roznášať klebety. A ako inak športovci ... NO COMMENT. No a v poslednom rade sme boli my dve. Dvojica na pohľadanie. Nezapadali sme do tých skupín tak sme mali svoju vlastnú. Vždy nepochopené a pohŕdané spoločnostou, ale nám to tak vyhovovalo, aspoň sa nikto nestaral. Učitelia sú úplne v pohode. Vždy u nich plati, že ako sa ty správaš ku nim, tak aj oni ku tebe. Avšak našla sa jedna výnimka aj medzi nimi. Naša milovaná učiteľka Barteková. Správa sa až príliš  povrchne a sobecky nato, aby sme ju mali nejak v láske ale dosť nato aby ju všetci rešpektovali. Vždy dokonalo upravené červené vlasy nosí dennodenne vyčesané v dokonalom tvare. Jej bezcitná tvár a pohľad vraha jej dodával efekt, aby nikto ani necekol inak ho zastrelí pohľadom a zakope za domom bez povšimnutia .