Toto bude asi trošku kratšia časť. :D snáď sa vám páči zatiaľ môj príbeh. Bude to mať aj pokračovanie ale toto je zatiaľ posledná časť ;)
******************************
V čakacej hale na letisku som už nevydržala sedieť, a tak som sa šla prejsť. Keď tak chodím hore dole zrazu si všimnem že neďaleko sedia tí chalani ktorých baby obkukovali. Chvíľu sa na nich dívam ale zrazu akoby jeden z nich vycítil môj pohľad pozrel sa mojím smerom a postavil sa a podišiel ku mne.
,,Ahoj, ten posledný kôš bol úplne perfektný" pochválil ma.
,,Ďakujem" zapýrila som sa a sklonila som hlavu aby to nevidel.
,,Ako sa voláš?" spýtal sa ma
,,Alex-alexandra. Alexandra McBelth a ty?" spýtala som sa ho tiež.
,,Dylan Harrnolf" odvetil. A odkiaľ si spýtal sa vzápätí
,,Z Miami. Neviem prečo ale príde mi to divné zhovárať sa takto." poviem mu ale v zápätí to oľutujem a on sa len zasmeje
,,A ako sa chceš rozprávať? Pýta sa ma.
,,Nie chápeš príde mi to take detinské ahoj ako sa voláš odkiaľ si" poviem mu so smiechom
,,Fajn tak ja som z Miami tiež a o čom sa chceš zhovárať?" povie mi
,,Vlastne ani neviem ale ako je možné že ťa nepoznám keď si z Miami?" spýtala som sa nechápavo
,,No vieš Miami je veľké mesto a my sme taký malý klub."
,,A ako ste sa dostali potom na taky veľký turnaj"
,, Jednoducho sme len chceli vyhrať a keď sme zistili že sme super partia tak prečo to neskúsiť."
,, A koľkatí ste skončili?"
,,Prví, tak ako vy" usmeje sa a žmurkne na mňa
Zrazu sa z reproduktorov ozve ženský hlas aby sme nastúpili a tak sme sa rozlúčili. Keď som prišla k babám hádzali po mne žiarlivé pohľady. Asi im neunikla moja debata s Dylanom. Tak som sa na ne jednoducho usmiala a šla som smerom k lietadlu.
आप पढ़ रहे हैं
Sen Nadovšetko
एड्वेंचरAlex je kapitánka basketbalového tímu a nadovšetko miluje basketbal.
