Blood Alfa

8

Zobudila som sa s krikom. Hádes hneď strhol volant a prudko zabrzdil.

,,Si v poriadku?" Spýtal sa ma so strachom v očiach otočený ku mne.

,,Hej nič mi nie je." Otvorila som dvere na aute a vystúpila. Hneď vystúpil aj on.

Zišla som z cesty k lesu a oprela sa o strom. Potrebovala som vidieť hviezdy a nočnú oblohu. Cítiť čerstvý vzduch a slobodu, ktorú mám. Nakoniec som si musela sadnúť aby som cítila zem, a to, že je toto skutočné. Táto chvíľa, a že nie som doma s otcom. Nikdy sa tam už nevrátim.

Sedela som na zemi a hľadela na hviezdy. Hľadala som súhvezdia, ktoré mi mama vždy ukazovala po tom ako prišiel otec domov a mal zas zlú náladu. Pamätám si modriny na jej rukách. Aj na svojich. Pamätám si ako vždy zobrala všetko na seba, len preto, aby mi otec toľko neubližoval.

Prisadol si ku mne.

,,Čo sa stalo?" Pozrel na mňa.

,,Nič. Len zlý sen." Nechcela som aby vedel akého mám otca. Ani čo nám robil. Hanbila som sa, že sme neodišli. Hanbila som sa, že som tam mamu nechala.

,,Nebolo to nič keď si zo sna kričala. Vieš, že si v bezpečí so mnou."

,,Viem." Viac som mu nič nepovedala. Nechcela som sa cítiť takto. Nechcela som myslieť na to čo bolo. Chcela som sa cítiť šťastná.

Pozrela som sa na Hádesa. Chcem bozk. Pri jeho bozku som myslela len na neho a na nič iné. Chcela som to znovu. Na nič nemyslieť.

Stále som naňho hľadela. Bol krásny. Už viem prečo sa volá Hádes. Je dokonalý ako boh. Každá žena mu musí padať k nohám. A mám pocit, že si veľmi rád vyberá. Čo keď som ako ostatné? Nič viac vo mne nevidí a ja mu padám k nohám. Nie nie. Chcem len bozk. Na tom predsa nie je nič zlé. Bozk neznamená, že mu padám k nohám. Alebo áno?

Lenivo otočil hlavu a zapozeral sa mi do očí. Nadýchla som sa, že ho znovu požiadam o bozk no nestihla som to ani vysloviť a on sa mi dravo prisal na pery, chytil ma za krk a pritiahol si ma bližšie. Bože čo to so mnou robí ten chlap? Prečo sa takto ku mne chová a prečo sa mi to páči a túžim po jeho dotyku? Nevyznám sa sama v sebe. Núti ma po ňom túžiť aj keď ja po ňom túžiť nechcem.

Začal ma bozkávať rýchlejšie a druhou rukou mi stisol bok. Nechtiac som vzdychla. Bože prečo mi toto robí? Všimol si to a jeho stisk na mojom boku zosilnel. Zrazu ma chytil a pritiahol do jeho náručia. Zarazila som sa.

,,Čo to robíš?" Spýtala som sa šeptom mierne zadýchaná.

,,Prosím ťa poklad sklapni a bozkávaj ma." S týmito slovami ma začal bozkávať ešte náruživejšie než predtým. Jednu ruku mi dal do vlasov a druhou rukou ma objal okolo pása a pritlačil na svoje telo. Sedela som mu presne na strede. Cítila som jeho vzrušenú mužnosť ako sa na mňa tlačí.

Opäť som vzdychla.

,,Toto mi nerob láska. Nevieš si predstaviť čo so mnou tvoje vzdychy robia. Už len to že moju mužnosť zohrieva tvoj stred je pre mňa na nevydržanie."

A ty si zas nevieš predstaviť čo so mnou robia tvoje slová.

Tentokrát som to bola ja kto znovu spojil naše pery. Celým telom som sa naňho pritlačila a pritlačila som aj zadok na jeho mužnosť. Nie kvôli nemu. Ja som ho potrebovala cítiť. Potrebovala som ho cítiť všade. Chcela som aby sa o mňa postaral. Aby sa postaral o moje telo. Nemohla som viac čakať. Chcem to teraz a s ním. A je mi jedno, že ho vôbec nepoznám. Moje telo po ňom túži a ja to neviem vydržať.

,,Prosím." Zašepkala som mu do bozku.

Odpoveďou mi bolo len zavrčanie. Aj on to chce. Cítim to.

Rukami mi začal hladiť chrbát. Najprv len jemne a potom mi začal mikinu pomaly dvíhať a rukami mi prechádzať po nahom tele. Po bokoch, po chrbte, po krku. Jemné a pomalé dotyky začali smerovať aj na brucho a postupovali vyššie. Bradavky som už mala dávno tvrdé aj zo zimy ale aj z neho. Žiadali si pozornosť. Asi ho prestalo baviť čakať a pohybovať sa opatrne pretože jeho ruky sa zrazu ocitli na mojich prsiach. Tentokrát sme zastonali naraz. Stláčal mi ich a hral sa a popri tom sa jeho pery s jazykom venovali tým mojím. Bola som v siedmom nebi. Bolo to dokonalé a krásne. Tak dlho som po tomto túžila a potrebovala takéto dotyky.

,,Bože poklad si dokonalá." Povedal túžbou zastretým hlasom.

,,Hádes neprestávaj prosím." Znovu mi bolo odpoveďou len jeho zavrčanie.

Jeho bozky sa presunuli na môj krk a začal mi stláčať bradavky. Mojou reakciou bolo že som sa k nemu pritlačila ešte viac. Bolel ma stred od toľkej túžby. Mala som pocit že moja vlhkosť presiakla až na jeho oblečenie tak veľmi som to chcela.

Odtiahol sa odomňa a pozrel mi do očí. Jeho ruky mi začali vyhŕňať mikinu až mi ju úplne vyzliekol. V tom momente ma zaliala červeň a teplo, no odolala som nutkaniu zakryť si nahé prsia. Jeho oči mi prešli po tele a keď sa na mňa znovu pozrel nemali tú krásnu jemnú modrú farbu. Mali farbu búrkových mračien. Ten pohľad ma vzrušil ešte viac.

Svoju hruď som pritlačila k tej jeho a pery dala blízko tým jeho. Ruky som mu dala okolo hlavy a čakala. Čo spravíš teraz pán neznámy?

Schytil ma za stehná a postavil sa so mnou. Nohy som mala obmotané okolo jeho pásu a hľadeli sme si do očí.

,,Vyzleč mi mikinu poklad." Rozkázal a ja som poslúchla. Vyzliekla som mu mikinu a hodila ju na zem na rovnaké miesto kde ležala aj tá moja.

Podišiel so mnou v náručí k tým mikinám a posadil ma tam. Kľačal predo mnou a vyzliekol si aj tričko. Nemohla som z neho spustiť oči. Jeho telo bolo dokonalé.

Naklonil sa ku mne a znovu spojil naše pery. Znovu ma chytil za krk a potlačil ma trochu dozadu. Ľahla som si a on sa sklonil nadomňa. Vyžarovalo z neho teplo a túžba.

Zachvela som sa od zimy. na moje nešťastie si to Hádes všimol a odtiahol sa. Postavil sa a vytiahol ma na nohy, zohol sa pre naše mikiny a tú moju mi obliekol. Nechápala som prečo prestal. Chcela som to. Chcela som jeho a potrebovala som ho.

,,Poď musíme pokračovať." S týmito slovami ma potlačil k autu. Otvoril mi dvere a počkal kým nastúpim. 

Sadol si za volant a nahol sa ku mne: ,, Prepáč princezná, ale nemôžem. Ani nevieš ako po tebe túžim. Ale ešte nemôžem." Vtisol mi bozk na čelo. Naštartoval a pokračovali sme v ceste.