Fake Family

55

William sa ustúpi a nechá aby doktori mohli ísť ku mne
"Čo vám je ?" Spýta sa ma jeden z nich.
"Bolí ma bruchu" stláčam si silno brucho.
"A kde?" Ďalej sa ma pýta.
"Tu" ukážem na spodok brucha.
"Fajn. Prevezieme vás do nemocnice. Kde zistíme čo vám je" zavolá k sebe jeho pomocníkov ktorý ma položia na nosidlá. Ako má zdvihnú zbadajú na zemi krv.
"A to je z čoho?" Vyľakane sa spýta William.
"To budeme riešiť potom. Teraz musíme ísť" povie rozhodne doktor a znesie ma dolu do sanitky
"Môžem ísť s vami?" Spýta sa ich William.
"Môžte ísť za na mi na aute" odpovie rýchlo doktor a vloží ma do sanitky.
"Neboj sa zlato o chvíľu som pri tebe" zakričí William a uteká k svojmu autu.
"O chvíľu sme v nemocnici" povie doktor.
"Dám vám niečo proti bolesti" povie s úsmevom na tvári.
"Ďakujem" usmejem sa naňho. Po chvíli to prestane tak bolieť. Sanitka ma vyloží v nemocnici. Odvezú ma k doktorovi ktorý ma má mať na starosti
"Čo vám je?" Spýta sa ma ďalší doktor.
"Mala bolesti v bruchu a krvácala" povie mu ten ktorý sa o mňa staral. Zbadám ako cez dvere preletel William aj s chalanmi.
"Už som tu" skríkne na celú nemocnicu a rýchlo dobehne ku mne.
"Čo s ňou je?" Spýta sa doktora a mňa chytí za ruku.
"Ide na pár vyšetrení a potom vám poviem" usmeje sa naňho a mňa zavedie do nejakej miestnosti.
"Môžem ísť s ňou?" Spýta sa vyplašene William.
"Zatiaľ nie" odbije ho doktor.

S pohľadu Williama

Doktor zavrie dvere a už ich niet.
"Čo s ňou je?" Spýta sa ma zadychčane Erik, ktorý len teraz dobehol.
"Ešte nevedia" myknem plecom a začnem chodiť hore dolu po chodbe.
"Ja som jej vravel aby išla k doktorovi. Celý týždeň ráno zvracala. Ale ona nie" začnem rýchlo rozprávať.
"Ukľudní sa William" chytí má za plece Erik.
"Tebe sa to povie" vytrhnem sa z jeho zovretia.
"Keď budeš stresovať tak jej nepomôžeš" povie.
"A ako jej teraz pomôžem? Veď ma za ňou nechcú ani pustiť" poviem nahnevane.
"Len si sadni a čakaj" povie Erik rozhodne.
"Ja nebudem len tak sedieť" skriknem po ňom.
"William" smutne sa na mňa pozrie Erik.
"Daj mi pokoj" vytrhnem sa z jeho zovretia a vyberiem sa smerom ku kávovaru. Vyberiem si cappuccino. Káva mi hádam pomôže ukľudniť sa. Vypijem celý pohár ani neviem ako. Sadnem si oproti miestnosti v ktorej je. Nedočkavo sedím a čakám kedy sa otvoria tie zastané dvere. Čo tam tak dlho robia?! Nervózne pobúchavam nohou po zemi. V tom sa otvoria dvere.
"Môžte ísť za ňou" usmeje sa na mňa doktor. Rýchlo vyskočím zo stoličku a vyštartujem k jej posteli.

S pohľadu Nori

Zbadám ako William vyštartuje smerom ku mne.
"Ako ti je?" Chytí ma za ruku a celú mi ju vybozkáva.
"Už dobre" usmejem sa naňho.
"Ja som ti vravel že máš ísť k doktorovi" znova mi to pripomenie.
"Veď mi nič nie je" obranim sa.
"Nevyzeralo to tak"
"Nemaj strach som v pohode" ubezpečím ho.
"A čo ti vlastne bolo?" Nechápavo sa ma spýta
"Neviem. Ešte mi to nepovedal" ukážem smerom na doktora.
"To je pravda" zamieša sa do rozhovoru aj doktor.
"Čo jej je?" Spýta sa William a otočí sa smerom k doktorovi.
"Vyzerá to tak. Že pani Wilsenová potratila" povie ako nič doktor.
"Čo som?" Nechápavo sa nanho pozriem.
"Boli ste tehotná. Lenže tie stresy a alkohol tehotenstvu neprospieva. Tak ste potratila" vysvetli mi doktor.
"Počkať ty si bolo tehotná?" Prekvapene sa na mňa pozrie.
"vyzerá to tak" myknem nad tým plecom.
"Ale dáva to zmysel. Ranné nevoľnosti, zmena nálad" začne vymenovávať William.
"Fajn. Pochopili sme" odvrknem.
"Bože či som šťastný" zvolá nadšene.
"Nechápem ťa?" Nechápavo sa na mňa pozrie.
"Že nie si tehotná. Decko by sme teraz nezvládli" vysvetli mi William.
"Máš pravdu" súhlasné prikývnem. Teraz by sa nám dieťa veľmi nehodilo.
"Kedy môže ísť domov?" Spýta sa doktora
"Necháme si ju tu ešte cez noc. Ale ak jej bude dobre tak zajtra môže ísť" usmeje sa na nás doktor.
"Dobre"
"Tak vás nechám" usmeje sa na nás a odíde preč. Hneď ako vyjde vonku za ním vojdú chalani.
"Ako ti je?" Spýta sa ma Erik.
"Dobre" usmejem sa naňho.
"A čo ti bolo?" Starostlivo sa ma spýta Sám.
"Potratila" povie za mňa William.
"Ty si bolo tehotná?" Prekvapene sa na mňa pozrie Erik.
"Vyzerá to tak" prikývnem.
"Takže náš Williamko nevie používať ochranu" povie zo smiechom Erik.
"Hej ja viem používať ochranu" obráni sa William.
"Nevyzerá to tak" uškrnie sa naňho Erik.
"Tak to trochu ušlo" mykne nad tým plecom.
"Hej trošku. Len skoro si bol otcom" povie pomedzi smiech.
"Tak trošku viac" prizná si William. Erik sa začne prehrabávať vo vreckách.
"Tu máš. Zíde sa ti to " s úškrnom na tvári mu hodí kondóm.
"Ty si ale milý Erik. Neboj sa o chvíľu ho použijem" uškrnie sa naňho William a vloží si ho do vrecka.
"No akože? Nedávno som bola tehotná a už sa chce so mnou niekto vyspať " jemne pokrútim hlavou.
"Neboj sa kráska. Už tak skoro nebudeš" nakloní sa ku mne William a jemne ma pobozká.
"V to dúfam. Lebo naozaj nechcem byť mamou v osemnástke" usmejem sa naňho a jemne ho pohladkám po líci.
"Som rád že si v poriadku" palcom mi prejde po brade.
"Ľúbim ťa" zašepkam potichu.
"Aj ja teba" jemne sa ku mne nakloní a položí pery na tie moje.
"Ste až moc presládený" zatiahne znechutene Erik.
"Súhlasím" povedia naraz Sam aj Noah.
"Zišli by sa vám frajerky" navrhnem im.
"My nie sme na vzťahy" nesúhlasné pokrúti hlavou Noah.
"Potom neviete o čo prichádzate"
"Ty si bol tiež toho názoru pred pár mesiacmi " povie Erik Williamovi.
"To je pravda. Ale kým som nestretol ju" usmeje sa na mňa.
"Okej. Ja mám toho dosť. Vy sa tu muckajte a ja idem" zvolá Erik a vyjde von.
"Má pravdu ideme aj mi. Potom sa nám ozvi ako ti je" žmurkne na mňa Noah.
"Jasne. Majte sa" zakričím za nimi. Sam za sebou zavrie dvere a ostaneme tu len ja a William.
"Ostaneš tu aj cez noc?" Spýtam sa ho.
"Jasne. Nenechám ťa samu" usmeje sa na mňa.
"Čo by som bez teba robila" usmejem sa naňho.
"Asi by si tu nebola" povie s uškrnom na tvári.
"Tak to je pravda" súhlasné prikývnem.
"Môžem spať pri tebe?" Opatrne sa ma spýta.
"Kde inde by si chcel?" Usmejem sa naňho a spravím mu miesto na posteli. William si hneď ľahne vedľa mňa. Ani nám nevadí že ťa posteľ je taká malá. Hlavne že sme spolu.