Royal (Larry Stylinson AU)

2. Vieš, čo sa stane, ak sluha neposlúchne svojho pána, však?

(Harry)

Keď začali zvolávať na večeru, veľmi som sa neponáhľal. Nemal som chuť opäť na niekoho natrafiť na chodbe. Jazdecké oblečenie ležalo v kôpke vedľa postele a ja som poležiačky premýšľal nad nepodstatnými vecami až do chvíle, kým mi na dvere nezaklopala slúžka a neoznámila mi, že po mňa posiela matka. Rýchlo som sa pozbieral a prebehol do jedálenskej sály, kde už boli zjavne všetci okrem mňa. Videl som tam mnoho nových tvárí. Lord Nadutý si tu so sebou očividne priniesol kopu poskokov. Ľutujem tých úbožiakov, ktorí musia plniť príkazy takého idiota. Ktovie ako sa správa k ostatným. Je taký slizký len voči mne alebo ku všetkým, ktorým sa práve nepchá do zadku?

Namieril som si to priamo k matke, ktorá sedela uprostred hlavného stola. Nahodil som úsmev a pobozkal som ju na čelo.

„Prepáč, že meškám, stratil som pojem o čase." Milo som sa na ňu pozrel a ona si povzdychla.

„Dúfam, že sa to viackrát nestane. Máme hosťa a bola by som rada, ak by si prejavil aspoň toľko slušnosti a chodil načas. Teraz si sadni a najedz sa s nami."

„Ďakujem." Odvetil som a odtiahol som od stola voľnú stoličku vedľa matky. Až vtedy som si všimol intenzívny pohľad nášho hosťa, sediaceho po mojej ľavej ruke.

So zaťatými zubami som si sadol, okamžite obdarený povýšeneckým úškrnom nášho milovaného hosťa. Otočil som sa iným smerom tváriac sa, že ma neuveriteľne zaujala konverzácia medzi akýmsi dohola vystrihaným chlapíkom a jeho ďalším dohola vystrihaným kamarátom. Možno to boli jeho rytieri, pretože ich tváre mi nič nehovorili, ktovie. Pohľadom som zablúdil po miestnosti a všimol som si voľné miesto pri stole služobníctva. Bože, ako rád by som si sadol k nim. Bola by to síce spoločenská samovražda a hrubé porušenie etikety, no už aj tam by som sedel radšej ako tu. Vtedy som začal blúdiť pohľadom po všetkých tvárach v miestnosti, no jeho poskoka som nikde nevidel. Toho, ktorý ho tak opovážlivo zneuctil priamo predo mnou. Ktovie, čo mu urobil. Možno mu nariadil hladovku? Alebo ho rovno zabil a zakopal niekde za hradom. To by bolo viac uveriteľnejšie.

„Tak už mi prezradíte kde ste dnes museli tak narýchlo odísť? Ak rád jazdíte na koni, mohli by sme sa ísť niekedy previesť spolu," pousmial sa Grimshaw a podvihol pri tom obočie. Periférne som videl, ako sa matka nadšene nadýchla. „Ale to je výborný nápad! Harry, otec sa vráti najskôr poobede, čo keby si nášho hosťa vzal ráno na lov?" Matke som venoval prosebný pohľad, no ona mi dala rázne najavo, že jej to dlhujem za dnešok.

Na chvíľu som sa zamyslel, snažiac sa nájsť akúkoľvek výhovorku, keď sa na mojom kolene objavila čiasi ruka. „Ak si tú ruku nestiahnete, vlastnoručne vám ju odseknem." Precedil som pomedzi zuby tak, aby to matka nezačula, no úškrn z jeho tváre stále nezmizol.

„Princ mi ale spomínal, že má veľmi nabitý program a nebude sa mi môcť takmer vôbec venovať," nadhodil smerom k mojej matke a ja som už teraz vedel, že vyhovárať sa nebude mať žiaden zmysel.

„Nebojte sa Nicholas, som si istá, že Harry zajtra ráno nemá v pláne nič lepšie, však Harry?" Prevrátil som očami a matka ma potľapkala po ramene predtým, ako si jej pozornosť vyžiadal niekto zo služobníctva. Nicholasova ruka sa nenápadne presunula ešte vyššie po mojom stehne. Vrhol som na neho vražedný pohľad.

„Nesnažte sa ma presvedčiť, že vás to nevzrušuje. Viem, že to chcete tak veľmi ako ja," zašepkal mi do ucha a mal som čo robiť, aby som ho nezabil priamo tam.

„Existuje toľko vecí, ktoré by som vám mohol urobiť. Som si istý, že by ste si to užili, vaše veličenstvo," pokračoval tlmeným hlasom, aby ho nikto okrem mňa nepočul. Zhnusene som sa na neho pozrel, bojujúc s nutkaním napľuť mu rovno do tváre.