Jedného dna sa moji rodičia rozhodli presťahovať sa. No mne neostávalo nič iné ako súhlasiť predsa len so nemala ešte 18 tak som musela robiť to čo mi povedali aj keď som za to nebola niekedy nadšená.
Presťahovali sme sa do iného mestečka. do domu neďaleko lesa. Nikoho som tam nepoznala, bola som tam úplne sama. Ale od kedy sme sa presťahovali prestali sa mi diať tie divné veci ako napríklad tie s mojimi očami nechápala som. Každý večer som sa ale chodila prechádzať ku lesu. Nikdy som sa však neodvážila vstúpiť doň. Až na jeden deň keď sa moje oči zmenili presne na farbu očí vlka. V noci som sa vytratila z domu a šla sa pozrieť do toho lesa. Zo sebou som mala len baterku a nič viac.
Blúdila som lesom hore dole nepoznala som ho, nikdy som tam nebola ale niečo ma ťahalo stále hlbšie a hlbšie.
Napokon som ho uvidela. Uvidela som vlka presne toho ktorého som videla ako malá a ktorého som vídala s môjho okna.
Nebála som sa nikdy ma žiadne zviera nenapadlo až na psa ktorý mi roztrhal gate na kolene a preto som si ich musela roztrhnúť aj na druhom kolene. Ale to mi nebránilo ísť stále bližšie a bližšie.
