4.│Ahoj, mladá detektívka

649 82 40
                                    

Siri Koldenová si vypla svoje dlhé vlasy do konského chvosta. Síce ešte nebola definitívne rozhodnutá, bolo jej jasné, že sa musí dať ostrihať, ak nechce umierať od tepla. Nebola zvyknutá na veľké horúčavy a jej obľúbené dni boli plné snehu a mrakov. Takto nejako si predstavovala peklo.

Svoju kabelku si hodila na posteľ a rovno za ňou poputovalo aj jej tričko. Nakoniec ostala len v podprsenke a nohavičkách a konečne nemala pocit, žeby sa roztápala.

Celý svet jej zrazu pripadal ako obrátený hore nohami. Doteraz sa nemohla dočkať, kým sa schúli medzi teplými perinami a priam prahla po horúcej káve. Teraz chcela len veľký pohár zmrzliny a zaliezť do chladničky.

Vchodové dvere sa otvorili a Siri si povzdychla. Nemala rada svoju tetu a teraz bola odsúdená na to, aby s ňou žila pod jednou strechou.

Jasné, ona chcela ísť na tento výmenný program, ale túžila skôr po Pekingu, alebo Sydney. To otec jej nariadil Phoenix. Vraj v rámci rodinného zbližovania a samozrejme to vychádzalo lepšie aj finančne. Niežeby niekedy mali núdzu o financie, to nie, ale peniaze nikdy nevyhadzovali von oknom. A ktovie, vravel jej otec. Možno sa ti to tam zapáči.

No zatiaľ ju v tomto meste nič neočarovalo dostatočne na to, aby zmenila názor. Phoenix sám o sebe pôsobil pusto a vyhladene. Akoby sa tadiaľto prehnala veterná smršť, ktorá všetko pokryla prachom a zobrala vrchné časti budov.

Naozaj boli všetky domy extrémne nízke a viac sa orientovali do podzemia, ako do výšok. A akoby nestačilo, že všade boli pusté kamene a pieskovitá pôda, v podobných odtieňoch boli namachlené aj steny domov.

„Siri? Si doma?" začula svoju tetu z kuchyne a tak si na seba rýchlo hodila vyťahanú košeľu a nasledovala hlas.

„Som," odvetila ešte skôr, ako vošla do malej kuchyne s jednoduchým zariadením.

Jej teta sa na ňu otočila. Bola úplným opakom Siri.

Mala tmavé, až čierne vlasy ostrihané na krátko a pokožku mala prirodzene tmavšiu, akoby večne opálenú. Oči mala tmavé ako čierne diery a stále hľadela káravo, akoby sa chystala spláchnuť zlatú rybku do záchoda.

„Ako si oblečená?" spýtavo na ňu nadvihla obočie a položila tašku s nákupom na stoličku, kde hovela veľká tučná mačka. Pardon, kocúr.

„Ľahko," odvetila bez záujmu Siri. „Na čo si mi volala?"

„Chcela som sa ťa spýtať či si už doma. Aby som vedela kde budeš obedovať. Zrejme si bola príliš zaneprázdnená." To bolo opovrhovanie, čo cítila v jej hlase?

„Bola som sa najesť. Našla som celkom znesiteľnú kaviareň neďaleko odtiaľto."

Jej teta prikývla. „Fajn, rob si čo chceš."

Siri vedela, že v jej slovách bola nevýslovná výzva o tom, aby neskúsila urobiť ani jeden malilinký prešľap. Mohla za to trpko zaplatiť.

*****

Phoenix sa márne snažila dovolať Steevovi a vyžehliť si ten obed. Ona s ním chcela naozaj ísť, lenže mala problémy s časom. Jej hodinky večne meškali a keď bol už oficiálne obed, ona si myslela, že je len okolo jedenástej. A vyzváňajúci mobil si vôbec nevšimla.

Vyvrátila hlavu do stropu a pohladkala Misty medzi ušami. V tom si spomenula na list z Francúzska a silou nadvihla hlavu prerasteného zlatého retrívera. „Čo si s tým listom urobila? Hm? Zjedla si ho?"

Nestávalo sa často, žeby si Misty dávala na raňajky exotický papier, no raz za čas sa tomu Phoenix nevyhla a potom zvyšok dňa mohla upratovať zvratky po nestrávených zvyškoch.

Misty si položila veľké laby na jej stehná a zvedavo naklonila hlavu. Podľa slov veterinára musela mať jedného rodiča čistokrvného retrívera a ten druhý musel byť kríženec labradora s niečím ešte väčším. Preto bola Misty na svoj výzor neprirodzene veľká.

„No čo? Neodpovieš mi?" Občas si pripadala ako blázon, že hovorila so svojim psom, ale bola lepšou spoločnosťou než väčšina ľudí. Okrem toho, nebola taká náročná. Chcela len jedlo, prechádzku a maznanie. K šťastiu jej to dokonalo stačilo.

„Pôjdeme sa prejsť?" Ešte ani nedokončila vetu a Misty zoskočila z pohovky. Odbehla na chodbu a vrátila sa aj so zeleným vodítkom v papuli.

Phoenix ju potľapkala po hlave a zašla do kúpeľne. Pod radiátorom bol čierny pelech vystlaný novinami a nepotrebnými listami či papiermi. Z neznámeho dôvodu Misty milovala vyvaľovanie sa v papieroch.

Hneď na vrchu bol list z Francúzska a Phoenix ho rýchlo vylovila z kôpky. Položila si ho na skrinku s tým, že neskôr sa na to pozrie. Netušila, o čo môže ísť, ale začalo ju zaujímať, kto z Francúzska si spomenul na mladú detektívku. Pokiaľ ju pamäť neklamala, nikoho tam nepoznala.

S Misty si dali krátku prechádzku na okolí a po tom, čo jej v parku párkrát odhodila vyschnutý konár, sa pobrali späť do bytu na Adamovej ulici.

Cestou minuli poštára, ktorého Misty patrične oštekala, na čo dostala od milého starého pána psiu sušienku. Vrátili sa späť do bytu a Misty sa okamžite rozvalila na sedačke. Phoenix ju nasledovala o pár minút aj s listom v rukách. Párkrát si ho pretočila v ruke a po chvíli váhania otvorila bielu obálku.

Poskladaný list rozložila na malom stolčeku a jemne capla Misty po nose, keď sa chcela načiahnuť po papieri.

Očami prechádzala po riadkoch písaných úhľadným písmom a čoraz väčšmi sa mračila.

Ahoj, mladá detektívka,

Píšem z Francúzska, z mestečka Bordeaux s nádejou, že sa k Tebe môj list dostane. Zrejme si o mne nikdy nepočula, nečudoval by som sa.

Volám sa Rudolf Lang. Už Ti to meno niečo hovorí? Áno, tak sa volala Tvoja matka za slobodna. Ach, moja malá sestrička! Taký tragický osud, milá Phoenix.

Dlhé roky som nevedel, čo je s tebou, ako sa ti darí a či vôbec žiješ. No pred pár mesiacmi bol okolo Teba pekný rozruch, ktorý mi nemohol uniknúť. Rozhodol som sa ťa kontaktovať.

Som tvoj strýko, Phoenix a rád by som ťa spoznal aj osobne. Vidím, že z Teba vyrástla krásna mladá žena, ba čo viac, aj veľmi inteligentná a úspešná. Bolo by mi cťou spoznať Tvoju osobu po toľkých rokoch.

Ja, žiaľ, nemôžem odcestovať, moja práca mi to nedovoľuje. Ale bol by som rád, ak by si ma prišla navštíviť. Raz. Ak sa rozhodneš kontaktovať ma, zavolaj mi.

Prajem veľa šťastia a rozhodni sa tak, aby si to neoľutovala, Phoenix Monroeová.

Zbohom.

                                                                     Rudolf Lang.

Na konci lista bolo jeho číslo, ktoré nasvedčovalo tomu, že je skutočne francúzske. Phoenix preglgla. Toto nebol list, aký očakávala. 


Tak, dobre, že ten list Misty nezožrala :D Mala by ho Phoenix kontaktovať? :D

HEART QUEEN ✔Where stories live. Discover now