Royal (Larry Stylinson AU)

1. Royal

Greechberg, bývalé územie dnešného Anglicka, pred stovkami rokov...

Modrastá obloha sa pomaly rozjasňovala a v neveľkej krajine pod úpätím Greechbergských vrchov sa pomaly prebúdzal život. Ženy z ľudu začínali pripravovať raňajky svojim rodinám, zatiaľ čo ich deti svižne znášali do domovov krčahy s vodou, načerpané z miestnej studne. Chlapi sa ešte stále lenivo prevaľovali v posteliach a pripravovali sa na ťažké úlohy nového dňa. Napriek tomu, že všetci robili presne to isté, čo každý iný deň, vo vzduchu viselo napätie. Všetci totižto očakávali slávnostnú návštevu lorda Grimshawa, ktorý vládne územiu o tri doliny nižšie. S rodinou Stylesovcov sú už oddávna bojovými spojencami a priateľmi. Nad okolitými územiami lieta v poslednej dobe priveľa supov. Vo vzduchu visí vojna a ak sú reči šíriace sa z východu pravdivé, tak je načase, aby sa západné kráľovstvá a lordi spojili. Žiadosť o pomoc a prísľub spojenectva však nie je jediným dôvodom Grimshawovej návštevy. Odjakživa mal slabosť pre mladého princa a v jeho spoločnosti rád pobudol vždy, keď mal na pár dní pokoj od všetkých povinností a starostí s útokmi a sídlom.

Princ Harry je synom kráľa Greechbergu a zároveň aj jeho nástupcom. Má už dvadsaťštyri rokov a je jedným z najlepších vojakov, akých Greechberg má, na čo je jeho otec právom pyšný. 

***

„Lord Grimshaw, sme poctení vašou návštevou," zdvorilo ho na dvore privítala Harryho matka, jej veličenstvo Anne.

„Potešenie je na mojej strane. Vždy rád znovu vidím vašu krásnu tvár." Poklonil sa jej, vzal si jej dlaň a úctivo jej ju pobozkal. Uvítací výbor bol dnes však menší ako zvyčajne.

„Jeho veličenstvo má na mňa ťažké srdce? Alebo si jeho absenciu nemám brať osobne? Ako som písal v liste, potrebujem s ním prebrať pár neodkladných záležitostí."

„Je mi to veľmi ľúto, ale včera večer náhle odišiel po tom, čo mu posol z Rosengoldu zvestoval správy o jeho bratovi. Zajtra by sa mal vrátiť, tak dúfam, že mu odpustíte a že tie neodkladné záležitosti dovtedy počkajú." Výrazu úprimnej ľútosti na kráľovninej tvári sa nedalo nič vyčítať.

„Bol by som radšej, ak by sme to vedeli prebrať hneď, ale keďže nemám inú možnosť, počkám."

„Ďakujem. Pripravili sme vám a vášmu sprievodu zvyčajné izby. Naše služobníctvo vám pomôže s vecami." Anne sa usmiala a lord Grimshaw jej úsmev opätoval. Títo dvaja sa poznali niekoľko rokov, no nemali si veľmi čo povedať. Nicholas sa zvyčajne rozprával len s kráľom a témy ich rozhovorov neboli nikomu známe.

„Odprevadím vás do izby, určite musíte byť po takej dlhej ceste unavený. Poďte prosím za mnou." Anne sa pomalým krokom vydala do hradu a Nicholas ju nasledoval. Zvyšných desať mužov, ktorí s nim prišli, postupne zosadlo z koňov a spolu so služobníctvom začali nosiť truhlice dovnútra.

„Je to niečo vážne?" Spýtal sa Nicholas, keď nasledoval jej veličenstvo hore schodami.

„Prosím?"

„S bratom jeho veličenstva. Vraveli ste, že k vám prišiel posol s Rosengoldu."

„Oh. To neviem. Manželov odchod bol náhly. Odišiel skôr, ako mi stihol čokoľvek povedať. Viac sa obaja dozvieme asi až zajtra." Anne zahla za roh dlhej kamennej chodby a Nicholas zavadil pohľadom o vstup do princovej komnaty.

„A čo mladý princ Harry? Ten odišiel tiež? Nevidel som ho na nádvorí."

„Nie, Harry zostal tu. Vravela som mu, že nás prídete navštíviť a ospravedlňuje sa za svoju neprítomnosť, ale na poslednú chvíľu musel odbehnúť. Ale určite sa uvidíte pri večeri. Mám ho za vami poslať, ak sa vráti skôr?"