Hviezda

91 12 12
                                    

"Myslel som, že som videl padať hviezdu," prizná smutne s hlavou zvesenou medzi ramenami.

Nervózne sa k nemu obzrie, potom letmým pohľadom prejde k jasnej oblohe. Blázni, stráca rozum. Padajúca hviezda? Preto zostal stáť ako prikovaný? Kvôli nejakej sprostej vymyslenej hviezde ich chytili? Každý predsa vie, že žiadne neexistujú! Otrávene vzdychne. Nemá mu k tomu čo povedať. Keby mohla, rozzúreným rýchlym krokom by odišla, nechala ho tu, nech si čaká a hľadá svoje padajúce hviezdy. Predtým by mu jednu vrazila. Možno by sa spamätal.

"Prepáč," šepne jej smerom.

Zatne čelusť a pohľad upiera na drsnú kôru stromu naproti. Ako by mu to mohla odpustiť? Chytili ich. Kvôli jeho šialeným vidinám. Myslel som, že som videl padať hviezdu. Dočerta so všetkými jeho snami! Sľúbil jej, že budú vporiadku, budú žiť v pokoji, už nikdy ich nik nebude naháňať. Každú noc strávia prechádzkami lesom, iba on a ona. A pár nočných tvorov. Žiadni ľudia a už vôbec nie žiadni lovci.

"Prosím ťa, Deny, povedz niečo," ozve sa zúfalo. Začuje šuchot, kútikom oka zbadá, ako sa snaží k nej priblížiť. Osprostel? Tí chlapi ich zviazali pevne, nedostane sa k nej ani o centimeter bližšie. "Deny-"

"Buď už ticho!" zrúkne jeden z mužov sediacich okolo ohniska. Všetci na okamih zamrznú, akoby sa zastavil čas, potom sa jeden z lovcov načiahne k opekajúcemu sa mäsu a otočí ho. Ďalší čosi zamrmle a iný mu odpovie. Keď si naplnia žalúdky, uložia sa jeden vedľa druhého blízko ohňa a onedlho sa lesom ozýva ich spokojné chrápanie. Iba jeden z nich zostáva bdieť a po očku pozoruje Deny a Mareka. Najmä Deny. Cíti jeho pohľad na pokožke, akoby to bol jeden z červených uhlíkov z ohniska.

Unavene si oprie hlavu o strom, zahľadí sa kamsi do korún stromov, na tmavú oblohu nad nimi. Keby ju ten hlupák toľko nesledoval, skúsila by si vyvliecť ruky z pút. Určite by sa jej to podarilo ako toľkokrát predtým. Privrie oči a započúva sa do zvukov. Noc by sa dala nazvať pokojnou, keby netušila ich plány. To, že ich zviazali, mohlo znamenať dve veci. Prvá: chcú ich zabiť prirodzene slnečným svetlom. Druhá: chcú ich živých na pokusy, to by ale boli dávno na ceste k laboratóriám alebo ako tie mučiarne nazývajú medzi sebou. Istým spôsobom ju to upokojuje. Ak by si mohla vybrať, vybrala by si radšej smrť, než by sa stala pokusným králikom. Odkedy zhasli hviezdy, ľudia sa načisto pomiatli. Namiesto toho, aby situáciu riešili, všetky sily sústredili k tomu, aby našli odpoveď na otázku nesmrteľnosti. A upíri pozbavení čarovných vymožeností im ako objekt skúmania prišli vhod.

Kto by si bol kedy pomyslel, že s hviezdami umrie takmer všetka mágia?

Aby potlačila slzy a zahnala nepríjemný príliv citov, zhlboka sa nadýchne. Do nosu jej udrie pach Marekovej krvi. Nechcel sa im vzdať a tak utŕžil zásah guľkou. Do nohy. K stromu ho museli dovliecť, nevládal chodiť sám.

Zatne zuby, snaží sa nepozrieť naňho. Je hladná, je tak veľmi hladná.

"Pssst," ozve sa tichučko z miesta, kde sedí Marek. "Pssst, Deny." S nevôľou k nemu obráti hlavu, prekvapene zalapá po dychu. Zabudne na hnev, zabudne dokonca na hlad a usmeje sa. Marek to zvládol. Vyslobodil si ruky! Deny jemne kývne hlavou, obzrie sa k ohňu. Muž držiaci stráž sa ospalo nakláňa do strany. Ako dlho sa nechala unášať svojimi myšlienkami? Nestráca už ani sekundu, overenými pohybmi dostáva ruky von zo slučky. Trvá jej to dlhšie, než čakala, no nakoniec sa jej povraz zošmykne zo zápästia a ona si môže natiahnuť stuhnuté svaly. Krátkym pohľadom skontroluje lovcov a natiahne sa k povrazu obopínajúcemu jej nohy.

Zahliadne pohyb a to ju prinúti rýchlo sa pritisnúť k stromu, ruky schovať za chrbát tam, kde boli. Spod privretých viečok pozoruje situáciu - ospalý lovec sa prevážil, takmer sa roztiahol vedľa ohniska. Hrozba pádu ho okamžite prebrala a on vyplašeným pohľadom prebieha po okolí. Jeho spojenci naďalej spokojne spia, zrejme snívajú o krásnom východe slnka a opekaní páriku upírov. Deny a Marek sedia pri stromoch, kde ich zviazali, vyzerajú, akoby tiež spali. Lovec sa pomrví, nájde si pohodlnejšiu polohu a jeho pohľad spočinie na umierajúcich plamienkoch. Načiahne sa kamsi za seba, do ohňa prihodí pár polienok suchého dreva.

Hviezdaحيث تعيش القصص. اكتشف الآن