Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
"Monte-Carlo, Monaco🏎"
Na príbeh odpovedal:
lando.jpg
"Si tu na celý závodný víkend?"
lando.jpg
"Spoznám ťa podľa lodičiek?"
️——————————
Soraya
Po týždni a pól plnom nádherného počasia a krás domoviny s Valentine sme sa v spoločne presunuli do Monaka, na ktorý závod som sa tešila ako malé dieťa. Monako nádherné, slnečné, zazobané nazývané aj ako daňový raj, bolo pre mňa ako druhým domovom, o ktorom som nevedela. Milujem ako to tu dýcha starým časom, aj keď ho narúšajú hlučný ľudia. Milujem pozerať sa na staršie budovy, na kasíno, na všetko čo dýcha históriou. Tam kde je história, tam sa cítim ako doma. Skoro v každom druhom meste, ale to je vedľajšie.
"Malé, útulné a pekné." zhodnotím po dlhom prvom dni na okruhu. "I keď teraz narvané ľuďmi."
"Znamená pre mňa veľa, že si tu so mnou." moja najlepšia kamarátka ma chytí za ruku a ja jej ju stisnem. "Bola som - "
"Ja viem." pohladím ju prstami po chrbte ruky. "Nino mi povedal a tak trochu som to vycítila z našich konverzácií. Som tu teraz a môžem aj ďalšie závody. Rakúsko tiež môžem dať s tebou." ubezpečím ju. "Pracovať viem aj odtiaľto."
"To by si musela vstávať v našom Austrálskom čase a pracovať vtedy."
"Zvládla som už aj horšie." mávnem rukou.
Pravdou je, žeby som pre Val bola ochotná vstávať v iný čas, pracovať cez noc a cez deň byť s ňou v paddocku. Od toho sú priatelia a v žiadnom prípade nechcem aby sa cítila sama a opustená.
"Inak Nino mi povedal o vás a taktiež som si doma všimla, že už nie ste na seba nalepení ako žuvačky." veľavýznamne na mňa pozrie. Pod jej pohľadom sa opriem o čelo postele a zoberiem si hrozno pred sebou.
"Navždy bude môj Nino a ja jeho Soraya, len... obaja sme dospeli do bodu, kedy chceme ísť vlastnými cestami. Taktiež nie som sprostá a všímam si ako sa pozerá do telefónu ako zamilovaný pubertiak, z čoho vyplýva, že o niekoho asi zjavne má záujem a ja nie som stíhačka aby som sa ho pýtala. Mali sme vzťah aký sme mali, vedeli sme kde máme hranice a že je medzi nami všetko o sexe, ale.... no samozrejme, budem trošku žiarliť. Je to Nino. Žiarliť budem ale v dobrom zmysle. Dáva to zmysel? Vieš, že sme najlepšími priateľmi, pomáhame si a vždy tu pre neho budem ale v kútiku duše budem vedieť, že so mnou nikdy nemohol byť tak šťastný ako s inou. Platí to aj naopak, ja by som s ním nemohla byť šťastná vo vzťahu. Myslím si, že sa medzi nami nič nepokazí a ja rada spoznám jeho vyvolenú, ak sa odhodlá mi ju predstaviť. Nebudem tou kravou, ktorá sa mi bude snažiť sabotovať vzťah. To za žiadnych okolností. Chcem aby bol šťastný tak ako chcem aby som bola šťastná aj ja. Zaslúžime si to po tom všetkom čím sme si prešli."v prstoch prekrúcam bobuľku hrozna a pritom sledujem ako sa Valentine tvári.
