Fast ride

🃏

Práva som si dala dole zásteru a ponaťahovala si stuhnuté kosti. Bolo 20:30 večer a mne sa skončila smena.

,,Ahoj, prepáč ale ponáhľam sa potom zamkni díky!" Skôr ako som niečo stihla povedať bola už preč a ja som ostala sama so svojimi myšlienkami a neupratanou reštauráciou. Nadávala som si po podnos počas zametania a vykladania stoličiek.

Peniaze som spočítala a odložila ich so šuplíku na zámok. Obliekla si bundu a konečne som odtiaľ vypadla. Pozrela som sa na mobil a ukazovalo niečo po 21 odfrkla som si. Keby tu bola Romana dávno som mohla byť už doma.

Zastavala som pred jednou uličkou a rozhodovala som sa či cez ňu mám ísť alebo po osvetlenej. Pokrútila som hlavou a vydala sa kratšou a rýchlejšou cestou. Do kroku som samozrejme pridala taktiež pretože to nie je najbezpečnejšia cesta ale ubezpečovala som sa, že je ešte svetlo tak sa mi nič nemôže stať.

,,Ty kokot povedal som, že dnes mi máš vrátiť peniaze. Tak kurva kde sú!" Vytreštila som oči a zrýchlila viacej v pohybe. Snažila som sa ale pri tom aby ma nepočuli.

,,Ja ich nemám." Výborne prvý a poslednýkrát idem touto cestou. Sama som sa musela v mysli vysmiať aká som blbá. Ked som počula kroky rýchlo som sa skryla za sudák a ruku si priložila k ústam.

,,Vieš, že klamať sa nemá? Vážne si myslíš, že sme taký sprostý a nevieme si o tebe zistiť veci? Napríklad, že ťa šéf povýšil alebo kúpa nového auta?" Spýtal sa jeden z nich a ja som počula nabitie zbrane. Vytreštila som oči a snažila sa ukľudniť svoje rýchlo bijúce srdce.

,,Pozdravuj otecka ty bastard." potom zaznel iba vystrel a buchot padnutia človeka. Ked som počula vzďaľujúce sa kroky. Vyliezla som zo svojho úkrytu a pozrela sa na muža, ktorý ležal na zemi. Otočila som a spravila krok v pred.

,,Po-po-poč-počkaj." zamrzla som na mieste a pomaly som sa znovu otočila na muža a až teraz som si všimla, že je na žive. Rýchlim krokom som prišla k nemu.

,,Musíte ísť do nemocnice." Na čo pokrútil hlavou. Začal vyťahovať niečo z vrecka keď to vytiahol všimla som si, že to je USB. Podal mi a ja som si ho zobrala. Kľakla som si k nemu.

,,Mu-mu-musíš n-nájsť Wooziho, m-musíš." potom zavrel oči a ďalej nič. Otvorila som ústa ale potom som ich aj zatvorila. Zdvihla som sa a vydala sa odtiaľ odkiaľ som prišla.

,,Chyťte ju." počula som za sebou a hneď som sa aj rozbehla preč.

Haiiiiii! Zdravím vás, ktorý tu pri mne ostali aj počas toho, že som zrušila viacero príbehov. Z dôvodov, že som nemala inšpiráciu čo sa tam má stať. Ale jedno si buďte istý, že som si sľúbila, že BTS mafiu dokončím celú a nebudem vymýšľať ďalšie príbehy, ktoré by som nedokončili.

Ak ste tu taký, ktorý ste na tento deň počkali dajte mi vedieť. Veľmi pekne ďakujem za strpenie.

Aj ty, ktorý ste tu nový môžete kľudne dať vedieť. Ak píšete nejaké príbehy dajte vedieť. 😉<3