Tajomstvo Aleje

2. dôvody

Cesta sem bola úžasná, no zároveň únavná. Videla som toho toľko veľa! Najprv sme cestovali na juhovýchod, do Melbourne a potom preplávali Tasmánske more. Aké krásne to bolo! Jemný morský vzduch povieval vôkol mňa, keď som stála na palube a nazerala do búrlivých vĺn. Slečna Blackbridgeová však dostala morskú chorobu, preto radšej nevychádzala z kajuty. Nechcela ma púšťať samú, ale už som vedela akým spôsobom ju presvedčiť. Stará dobrá slečna B., rozmýšľala som prečo sa so mnou toľko obťažuje. Bola to dobrá žena, brala ma ako rodinu, ale krvou so mnou nijako spätá nebola. V spoločnosti sa niečo také nestávalo. Myslela som na jej zlé úmysly, ale nič mi nikdy nenapadlo. Bola jednoducho verná.

Keď sme prišli do Wellingtonu, dlho sme sa tam nezdržali. Teta Lyrea nám poslala honosný kočiar s jej najlepším kočišom. Vnútri bolo všetko nádherne čalúnené, sedadlá boli dokonca vykladané malými kamienkami. Slečna B. povedala, že sú to diamanty. Iba veľmi bohatá rodina by míňala toľké peniaze na zariadenie kočiara.

Whitestoneovci zbohatli najmä na zlate, ktoré sa v Austrálii výhodne ťažilo. Mali obrovské množstvo baní aj v Afrike. Tam získavali najmä diamanty.

Bola som nadšená ich bohatstvom a takisto zvedavá na ich dom. Podľa kočiara to iste bude honosný palác. Ktovie, či všetci v Mesačnej Aleji majú toľké peniaze.

V našej spoločnosti sú peniaze to hlavné, čo je potrebné pre život. Dievčatá sa musia dobre vydať, aby sa mali dobre. Aj preto cestujem k tete. Jej hlavnou úlohou je nájsť mi ženícha. Teda, aspoň tak sa o tom celom vyjadrila slečna B.

Pod naším kočom jemne praskali kamienky, ktoré veľké kolesá odhadzovali z cesty. Nudila som sa, tak som poprosila slečnu, nech mi rozpráva o kráľovnej. Vedela toľko príbehov! Netušila som, či je niektorý z nich pravdivý, no všetky boli také nádherné! Často som slečnu podpichovala, aby vydala vlastnú knihu romancí. Vždy sa však zasmiala a nápad zamietla.