Jednodielne pri­behy

Dance with me [Harry]

Ahojte, viem, že som písala, že sem už nikdy nič nepribudne, no napísala som takú kratučkú jednodielovku. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Myslím, že nedáva veľmi zmysel, dokonca som ju po sebe ani nekontrolovala, lebo by som ju ešte vymazala. 

Názov možno s príbehom veľmi ani nesúvisí, no nevadí. Pri písaní tohto príbehu som počúvala tri pesničky a to: 1D - Fool's gold, Spaces a Warren Zevon - Keep Me In Your Heart For A While, ktorú vám pripájam aj do médii. Nemusíte si ju vypočuť. Dokonca zrejme s tým príbehom asi tiež veľmi nesúvisia. Tak na záver snáď len toľko, že ma poteší koment či hviezdička. Andyka

Posledný krát som sa obzrela po svojej starej izbe pred tým ako som definitívne zavrela dvere za starým životom. Životom plným útrap a bolesti dúfajúc, že všetko bude lepšie.

„Môžeme?“ spýtala sa ma Kim. Nemo som prikývla a nastúpila do čakajúceho taxíka, ktorý nás mal odviesť na letisko. Počas cesty som hľadela von z okna a premýšľala nad tým, čo sa včera udialo.

„Popárte sa, prosím! Skúsime to najskôr bez hudby a potom s hudbou. Nezabúdajte však na to, že rumba je nie je len o tanci ale aj o vyjadrovaní pocitov,“ prechádzala som sa pomedzi žiakmi, kontrolovala ich a medzitým im objasňovala ako majú tancovať. Rumba bola jedným z mojich najobľúbenejších tancov, takže som si na ňom dávala obzvlášť záležať. A ktovie, možno to bolo aj tým, že to bola moja posledná hodina tu.  

„Išlo vám to výborne,“ usmiala som sa, „želám vám pekný víkend, dovidenia,“ rozlúčila som sa a dala sa do balenia svojich vecí, čo som mala v tanečnej sále.

 Bude mi to tu chýbať, ale dlhšie tu už nedokážem byť. Všetky tie veci, čo sa mi tu za posledný rok stali ma ničia. Ticho v miestnosti narušilo zvonenie môjho mobilu. Chvíľu som rozmýšľala, či to zdvihnúť alebo nie, no nakoniec som sa rozhodla pre áno.

„Mel, dnes o ôsmej buď nachystaná a nechcem počuť žiadne výhovorky!“ ozvalo sa hneď po tom, čo som si telefón priložila k uchu.

„Ale to nejde, som ešte stále-“

„Mňa to netrápi, Mel! Tak príď ty ku mne hneď teraz. Čakám ťa.“

Nestihla som ani nič namietať, lebo položila. Dala som si do tašky posledné cédečko a chystala sa konečne odísť, no niečo mi v tom zabránilo. Alebo skôr niekto. Niekto, kto ma spravil na určitý okamih neskutočne šťastnou, no na druhej strane mi veľmi ublížil.

„Čo tu robíš?“ spýtala som sa vyhýbajúc sa pohľadu na neho, čo i len kútikom oka.

„Je pravda, že odchádzaš, Melody?“ položil mi protiotázku tým jeho chrapľavým hlasom, ktorý som milovala, no teraz... teraz by som dala čokoľvek zato, aby som ho nemusela počuť.

Neodpovedala som mu. Načo aj? Jediné po čom som túžila bolo odísť a už ho viac nevidieť.

„Prosím, odpovedz mi. Je to pravda, Mel?“ jeho hlas znel zúfalo. Myslím, že som ho ešte nikdy nepočula takto hovoriť za celú tú dobu, čo ho poznám. A že je to fakt dlho.

„Áno, Harry, je to pravda,“ odvetila som mu bez toho, aby som sa k nemu otočila.

„Venuješ mi aspoň posledný tanec? Zatancuješ si so mnou? Naposledy?“

„Nie!“ odvetila som bez rozmýšľania. Neunúvala som sa s dlhšou odpoveďou. Načo aj? Nezaslúžil si ju.

„Prosím, Mel. O nič viac ťa nežiadam. Len o jeden tanec.“

„Ale ja nechcem s tebou tancovať, Harry!“ zvýšila som na neho hlas. „A ani sa s tebou rozprávať. Zbohom, Harry.“ Už som to viac nedokázala. Z oka sa mi vykotúľala prvá slza, za ktorou nasledovala ďalšia a ďalšia. No on ich nemohol vidieť, keďže som už dávno bola preč z budovy.

Ani neviem ako a už som stála pred dverami, kde bývala moja najlepšia kamarátka. Trikrát som zaklopala ako bolo našim zvykom. Bolo to také naše poznávacie znamenie.

„Konečne si tu, Mel.“ Vtiahla ma dnu Kimberly a rovno ma ťahala do svojej izby. Behom pol hodiny ma dala „dokopy“, ako to ona označila, a mohli sme vyraziť. Vzala ma do najbližšieho klubu. Vlastne to bol náš najobľúbenejší klub.

„Poď ideme tancovať,“ potiahla ma doprostred parketu, kde sa to len hemžilo mladými ľuďmi. Tancovala som ako o život. Bolo to predsa poslednýkrát, čo som tu, tak si to treba užiť, no nie?

Po pár pesničkách som si chcela ísť objednať niečo na pitie, no môj plán zmarila osoba, čo mi na plece položila ruku. Zrazu hudba úplne stíchla a začala hrať pomalá melódia, ktorú som veľmi dobre poznala. Snažila som sa od neho odísť, no nepodarilo sa mi to.

„Teraz sa ti nepodarí újsť, Mel. Chcem len jeden tanec. Len o to ťa žiadam,“ stála sa mu síce chrbtom a hovoril neuveriteľne potichu, no rozumela som mu každé jedno slovo.

Pomaly si ma otočil k sebe, čím som sa mu ocitla v tvári v tvár. Jeho dva smaragdy sa vpíjali do mojich očí, do ktorých sa začínali hrnúť slzy. No nevytiekla z nich ani jedna. Započúvala som sa do hudby a nechala sa unášať jej tónmi. Dovolila som Harrymu, aby ma viedol. Dokázala som predvídať každý jeden jeho krok akoby sme to trénovali týždne. Všetky emócie, ktoré som v sebe dusila som vypustila na povrch. Do toho tanca som dala úplne všetko, pretože to bol môj posledný tanec. Nikdy som si ani nepomyslela, že si ho ukradne on a že to bude rumba. Tanec, vďaka ktorému som ho spoznala.

„Budeš mi chýbať, Melody.“

„Veď aj ty mne, Kim. Dúfam, že ma čoskoro prídeš navštíviť,“ riekla som už s plačom objímajúc ju.

„To si píš, že prídem! Ahoj a drž sa tam!“ mávala mi s úsmevom na perách.

„Maj sa, Kim!“ rozlúčila som sa a išla k svojmu lietadlu. „Zbohom, Harry,“ zašepkala som pred tým ako som nastúpila do lietadla a vydala sa za novým životom bez neho...