Z pohľadu Justina:
Ja..čože?!
"O čom to hovoríš, Rose?" bol som zmätený. Po tom všetkom, po šetkých tých hádkach mi povie toto? Aby som zostal? A vraví to aj napriek tomu, že mám priateľku? Neviem čo si mám o tom myslieť. je to všetko tak na rýchlo!
"Hovorím, že chcem, aby si ostal." oči jej žiarili prázdnotou a smútkom. Nikdy som ju nevidel takú zničenú ako teraz. Dokonca ani keď sme sa v ten deň rozišli. Naozaj ju veľmi trápilo to s Marcusom a mnou. Nevedela si dať rady.
"Ale ja nemôžem a ty to vieš." bola to pravda. Nemohol som ostať. Kvôli práci a Sally. Uvedomil som si, že Rose je už moja minulosť. A ona mi to teraz len komplikovala. Nebolo to fér!
"Tak dobre." postavila sa, otočila sa mi chrbtom a namierila svoj pohľad na dvere.
"Odchádzaš? Myslel som si, že ma budeš prehovárať." nechápal som. Iba tak to vzdáva? Je síce pravda, že moje rozhodnutie to nijako neovplyvní ale..
"A načo zostať? Vieš čo robíš. Nie si malý chlapec, Justin a ak ti srdce radí vrátiť sa do Kanady, tak sa tam vrátiš. Je jedno čo poviem, alebo urobím. Ty si sa už rozhodol."
Z pohľadu Rose:
To boli moje posledné slová, posledné vety. Bola som pripravená odísť bez rozlúčky, znova. Bola som pripravená na to, že ho teraz vidím posledný krát aj keď som nechcela. Moje srdce chcelo, aby ostal. Ale on to tak nechcel. Miloval tú Sally a ja som to nemohla zmeniť. Nemohla som napraviť moje chyby lebo bolo príliš neskoro. A za to budem musieť teraz pykať. Musím povedať Marcusovi pravdu. Musím začať odznova!
Cesta z hotela späť domov trvala približne štyridsať minút. Dokonca sa aj rozpršalo a ja som bola premočená do poslednej nitky. Dúfala som, že Marcus tam stále bude a ja mu budem môcť povedať, čo cítim. V dome sa nesvietilo a bolo tam ticho. Podozrivé ticho.
"Marcus?" zvolala som na chodbe a môj hlas sa z toho ticha odrážal dosť nahlas. Nikto mi neodpovedal až nakoniec sa jeho vysoká postava dovalila priamo z poschodia s neutrálnym výrazom v tvári.
"Kde si bola? Bál som sa o teba." pokrčil obočie a ja som sa zhlboka nadýchla.
"Fajn. Musíme sa vážne porozprávať,Marcus. Ja...bola som za Justinom." priznala som sa a mohla som vidieť ako zlosť v jeho tele rastie a rastie. Napätie medzinami vzrástlo a nikto nič nehovoril.
"Čože?"
"Musela som. Ty..nič nechápeš. Práve preto sa musíme porozprávať."
"Tak začni. Ja ťa počúvam, Rose." hlas sa mu zmenil na protivný až ironický a men sa to nepáčilo. Prečo to komplikuje?!
"Pozri, nemôžeme spolu byť. Viem, že som ti vravela, že to skúsime. Aj sme to skúsili a prišla som na to, že to nebude fungovať. Ešte stále niečo cítim k Justinovi a nikdy sa to nezmení a ty si jeho najlepší kamarát...."
"Bol som jeho najlepší kamarát. teraz už nie som." prerušil ma a nemohol tú poznámku vynechať..
"Bol si jeho najlepší kamarát, správne. Ale ako hovorím. Stále ho ľubim no on mňa už nie, čo ma ranilo. A preto....preto chcem začať odznova,Marcus. Chcem sa pokúsiť na neho zabudnúť a ja verím, že to pôjde ak zmením prostredie a ľudí."
"Môžeme začať odznova spolu, Rose. Pomôžem ti na neho zabudnúť!" snažil sa ma prehovoriťno ja som už pevne rozhodla. Musím začať odznova, bez neho.
"Nie, nepočúvaš ma?! Pripomínaš mi ho, každým tvojim slovom, pohybom mi ho neustále pripomínaš! A mňa to ubíja! Už takto ďalej nemôžem fungovať! Nejde to. Chcem začať bez teba, bez Justina,bez Connie, bez všetkých. Bez New Yorku."
"Ty odchádzaš?" v jeho očiach som videla obrovské prekvapenie a zmätok. Áno, odchádzam. Kašlem na dokončenie školy.Musím vypadnúť hneď. A najlepšie zajtra keď dám vedieť rodine.
"Áno, idem do Európy."
"Vždy si tam chcela ísť." utrúsil zlomene a smutne.
"Hej. A teraz mám možnosť a dôvod. Takže nedáva zmysel aby som tu ostala."
"Čo mám povedať Connie, Sue a Jacksonovi až sa ma opýtajú? Vieš, čo robíš?! Ak odídeš, nič z toho nebudem môcť vrátiť späť. Ak opustíš New York, už nebude žiadne my, stratíš všetko, všetkých. Nebudeš mať nič!" fajn, toto od neho nebolo pekné. Ale je to Marcus.
"Viem. Povedz im čo chceš. S Connie budem v kontakte aj naďalej. A je mi jedno, že stratím všetko, čo mám. Získam niečo nové, lepšie."
Takže, Európa. To neznie zle. Čo to hovorím, znie to fantasticky! Je pravda, že sa bojím. Ale keď odišiel on, odídem aj ja. Je to jediná možnosť ako zabudnúť. A ja ju nechcem zahodiť. Je to šanca, ktorá sa nenaskytne každému. A preto si jej tak vážim. Ešte neviem kam presne ma vietor zaveje. Možno do Španielska, Talianska alebo Francúzska. Neviem. A úprimne, je mi to jedno. Hlavne, že nebudem tu.
Naozaj kratšia časť, ktorá sa mne osobne nepáči, je nudná a sprostá :D Proste nevydarená ale keď sa človek ponáhľa, píše somariny, ktoré ho napadnú ako prvé. Fakt som sa snažila to napísať aspoň trochu dobre ale všetko je vymyslené práve teraz a nemala som ani možnosť si to poriadne premyslieť. Takže sa ospravedlňujem za všetky chyby, ktoré nájdete, dúfam, že ich nebude milión a tiež dúfam, že sa vám táto časť aspoň TROCHU páčila :) Samozrejme ďakujem za milé komenty a votes v minulých častiach a budem rada ak budete komentovať a hlasovať aj pri tejto časti :) Ďalšiu pridám hneď ako budem môcť...
Na boku je Rose :)
