Slav Mafia

Kapitola 2 - únos

•Večer - 18:50•
-Slovensko-

Slovensko leží v posteli a pozerá do stropu, premýšľa nad úlohou. Nemecko leží vedľa nej a objíma ju, s hlavou na jej hrudníku, počúvajúc jej srdce a spokojne spí potom, čo si spolu užili. Slovensko sa od neho nejako dostane, bez toho aby ho prebudila a dá mu pusu na tvár, začne sa obliekať. Následne skontroluje čas a povzdychne si, ide si pripraviť veci. Ako si balí veci do kabelky, nájde tam obálku od Česka a posadí sa na posteľ, zabudla na ňu. Pomaly ju otvorí. Nachádza sa v nej list a nejaké peniaze, pousmeje sa. Začne čítať riadky, písané krasopisom a postupne sa dostane ku konci, kde zistí aká je jej ďalšia úloha. Poľsko, od nej potrebuje informácie z Nemecka, preto je s ním. Jej prvá a hlavná úloha bola z Nemecka dostať informácie a následne získavať nové a nové, no nečakala, že sa zamilujú a skončia spolu. O tom však Poľsko nevie, nevie o tom, že s ním chodí a žije v jednej domácnosti, za to nevie ani Nemecko o jej práci. Jediný Česko o tom všetkom vie. Slovensko si prepočíta peniaze a uschová ich, následne sa dochystá, dá Nemecku pusu na tvár a nechá mu tam papierik, o tom kam ide a kedy sa asi tak vráti, ukončí to slovami "Milujem ťa" a potom ide von, už je sedem a Česka nikde. Prevráti zrak a prejde k ceste. „Vždy zvyčajne mešká..“ povie potichu a pozrie na večernú oblohu.

•Večer - 18:55•
-Česko-

Česko po príchode domov zaspal a tak sa prebudí dosť neskoro, nebyť jeho nočnej mory, tak spí v kľude aj do siedmej. Okamžite sa posadí a obzrie po místnosti, ktorá mu je známa a pretrie si otrávenú tvár, zaspal na gauči, hneď ako sa vrátil. „Byl to jen ten stupidní sen...“ povzdychne si a postaví sa, začne sa obliekať s pohľadom v zrkadle, jeho telo je plné spomienok na každú jednu úlohu, vždy mu to pripomenie tú bolesť. Ako sa oblečie, vezme si svoju zbraň a schová si ju, vezme všetky potrebné veci a ide k autu. Prezrie si nočnú oblohu a pousmeje sa, jeho úsmev je vždy skrytí. Zapáli si a chvíľu pri pozorovaní nočnej oblohy fajčí, potom zahodí spačok cigarety a ide k Slovensku, o päť minút neskôr vyštartoval. Keď tam príde, Slovensko už nedočkavo čaká a keď ho uvidí, trochu zavrčí, ako Česko zastaví a vystúpi, ide k nemu. „Česko! Konečne si prišiel.. Máš aj plán?“ založí si ruky, je odetá inak, ako vždy. Česko si ju prezrie, jej šaty sú krátke a výstrih veľký. „Slovensko... Co to máš na sobě? Seš oblečená neslušně“ dá na ňu jeho kabát. „Ideme do baru a mám získať chlapa... Česko, len som sa obliekla do baru“ Slovensko pozrie na stranu, no nechá ho. Česko si povzdychne a otvorí jej dvere: „Sestřičko.. Pojď, ať už to máme za sebou, nechci tě takto vidět...“ Slovensko sa posadí a trochu prikývne, len čo Česko zavrie a posadí sa za volant. „V kufru mám všechno co potřebujeme.. Bude to rychlovka, sestři“ usmeje sa tak jemne a Slovensko na neho pozrie „Bráško, stretol si niekoho..? Tvoj úsmev som nevidela roky..“ pousmeje sa. „Nedělej.. Vždyť jsem se jen usmál... Tak pojď“ povzdychne si a ide s ňou ku baru Santa Maria.

•Večer - 19:30•
-Santa Maria-

Česko zájde do temnej uličky a Slovensko vystúpi, vráti mu kabát, je pripravená. Česko si zapáli a Slovensko na neho pozrie, obaja prikývnu a Slovensko ide dnu. Všade je kopa štátov, Slovensko sa snaží ísť s hlavou stýčenou, ako pravá a silná žena. Väčšina chlapov sa za ňou obzrie, Slovensko dôjde k baru a posadí sa vedľa Maďarska. Ten má za sebou minimálne 3 fľašky vodky. Barman k nej podíde a usmeje sa: „Čo to bude, slečna?“ Slovensko na neho pozrie a pousmeje sa: „Tonic s rumom... A tu pre pána ďalšiu vodku..“ Pohľad Maďarska sa dostane na Slovensko a otočí sa k nej. „Poznáme sa kráska?“ usmeje sa „Vidím tu váš úsmev a... Krásny výstrih prvý krát“ Slovensko sa jemne začervená a úsmev jej zostava: „To viete.. Hľadám tu novú známosť..“ je nežná a snaží sa, aj keď je to proti jej srtsti. Barman im dá nápoje a Maďarsko to hneď vypije, zatiaľ čo Slovensko sa trochu napije. „Tu hľadá známosť táto... nádherná žena? V bare, kde takáto krásna tvár len zriedkava zablúdi?“ Maďarsko sa na ňu usmeje. Slovensko si popraví vlasy za ucho: „To viete... Len chcem nájsť milého muža..“ ,
usmeje sa a nakloní k jeho uchu, „Poďte so mnou von.~“ zašepká jemným a zvodným hlasom, pohladí mu rukou stehno. U Maďarska začne premýšľať iná časť tela, usmeje sa: „Rád pôjdem von s tak nádhernou ženou.~“ postaví sa a Slovensko dopije svoj drink, postaví sa s ním. Pomôže mu sa dostať von, dozadu, do uličky kde čaká Česko asi už pri desiatej cigarete. Česko sedí v aute a fajčí, zatiaľ čo za jeho škodou Maďarsko pritlačí Slovensko k stene druhej budovy, je to úzká ulička. „Ste nádherná slečna.~“ Maďarsko jej pobozká krk. Slovensko pozrie na stranu a nechá ho. „Nie som ledajaká ľahká žena...“ povie nepríjemným hlasom. Česko ju započuje a vystúpi potichu z auta. Maďarsko Slovensku zájde rukou pod šaty, jeho dotyk je chladný a slizký, začne ju obchytkávať, jemne jej poškrábe stehno do krvi, Slovensko zavrie oči. No zrazu to prestane, Slovensko počuje ranu. Česko zobral Maďarsko palicou po hlavne a omráčil ho. Ako dopadne na zem, Slovensko pozrie na Česko. „Č-česko... Bože... To ti tak trvalo!“ pretrie si tvár. Česko na ňu pozrie a pustí kus drevenej laty na zem „Promiň...“ pozrie na Maďarsko, ide ku kufru a hodí Slovensku lano. „Svaž ho...“ povzdychne si. Slovensko chytí lano a kvokne si k Maďarsku, začne mu zväzovať ruky a nohy. Česko urobí priestor v kufri, nech ho tam môžu dať. Slovensko sa postaví: „Dotýkal sa ma...“ pozrie na Česko. Ten jej pohľad opätuje a ide k nej: „Sestři... Neboj, už se tě nedotkne...“ pohladí jej tvár a dá pusu na čelo, podá jej jeho kabát, „Jdi do auta...“ Slovensko prikývne a vezme si ho, ide sa posadiť do auta. Česko zdvihne omráčené telo Maďarska a pohodí ho do kufra. Následne zavrie kufor a posadí sa za volant. Slovensko potichu sedí a objíma samú seba. Česko na ňu pozrie: „Bude to dobrý...“ povzdychne si. Slovensko sa viac objíme, pozrie na neho: „Chcem sa ísť prezliecť... Vezmi ma ešte domov...“ pretrie si tvár, „Cítim sa nekonfortne...“ Česko si povzdychne: „Samozřejme...“ naštartuje a zavezie ju k jej domu, Slovensko vystúpi a ide dnu sa prezliecť, s kabátom Česka na sebe. Česko na ňu čaká v aute, otvorí si okienko auta a zapáli cigaretu. Slovensko potichu vojde dnu, je asi tak 20:15. Nemecko stále spí, Slovensko sa rýchlo prezlečie do jej obľúbených šiat a ošetrí si škrabanec na stehni od Maďarska, následne vybozkáva tvár Nemecka. „Drahý... Milujem len teba...“ povie tichšie, nech ho neprebudí. Vezme si kabát brata a kabelku, následne nahodí chladnú tvár a ide späť k Česku. Ten si dofajčil cigaretu. Slovensko sa posadí späť a jeho kabát dá dozadu, pozrie na neho: „Tak poď... Sprelámem tomu parchantovi všetky kosti...“ Česko na ňu pozrie: „Tohle je Slovensko, který nemá strach... Tohle je moje malá sestřička..“ rozcuchá jej vlasy. Slovensko si ich hneď upraví: „Ukažem mu, ako to viem s rukami..“ pousmeje sa, Česko sa jemne zasmeje: „Te ještě neviděl..“ „Spravíme to zajtra, však?“ Slovensko na neho pozrie, Česko jemne prikývne: „Teď ho jen vezmeme k nám..“ Slovensko pozrie pred seba, povzdychne si: „Česko... Ja.. Chcela by som rodinu...“ Česko to zaskočí, taktiež pozrie pred seba: „Seš... Ještě mladá...“ naznačí jej, že sa o tom nechce rozprávať. Slovensko si povzdychne a už len mlčí. O chvíľu prídu na ich tajné miesto, stará opustená továreň, Česko zaparkuje v jej areáli. Následne vezme omráčené Maďarsko a ide s ním dnu, len ho dá do jednej miestnosti, ktorú uzamkne. Slovensko čaká na Česko a uvažuje, že mala rovno zostať doma. Po chvíli sa Česko vráti a zapáli cigaretu, otvorí dvere a pozrie na Slovensko. „S Německem jsi ani neměla být ve vztahu... Polsku jsem nic neřekl a ty s Německem chceš dítě?“ pozrie na ňu, Slovensko uprie svoj pohľad na stranu. „Ja... Len Chcem byť matkou, vychovať dieťa...“ Česko len fajčí a pozrie na stranu, povzdychne si: „Já... Mám už jen tebe... Mám strach, že ti Německo ublíží...“ pretrie si tvár a Slovensko na neho pozrie. „Viem... Ja... Viem.. Mám ťa rada... Dám... Si pozor“ popraví si vlasy a upriámy svoj pohľad na Česko, ten dofajčí a posadí sa späť, pozrie na ňu. „Veď aj ja ťa mám rada.. Cigarety by si mal omezit“ Slovensko si povzdychne a na to sa Česko jemne pousmeje: „Samozřejme.. Tak poď, vezmu tě domů..“ Slovensko na neho pozrie a pousmeje sa, prikývne trochu, Česko naštartuje a zavezie ju domov, Slovensko pozerá von oknom a sleduje myhajúce sa stromy, potom vystúpi a rozlúči sa s ním. Česko čaká až zájde dnu, potom pozrie na oblohu, jej slová o dieťati ho trafili ako guľka, zavrtáli sa mu do mysli, povzdychne si a ide sám domov. Ako Slovensko vojde do domu, je všade ticho a tma, akoby Nemecko stále spal. Už bolo jedenásť večer a tak ide Slovensko do spálne sa prezliecť. Nemecko tam sedí v tme na posteli ako Slovensko rozsvieti, prekvapí ju, Slovensko sa ho zľakne a on na ňu pozrie. „Sloví...“ Nemecko prehltne sliny a povzdychne si, „Moc ťa milujem a.. Nemôžem ťa nechať sa po vonku pohybovať len tak...“ postaví sa a ide k nej, Slovensko len nehybne stojí. Nemecko si zrazu pred ňu kvokne, vezme krabičku, srdce Slovenska sa rozbuší radosťou, vyhrknú jej jemne slzy. „Slovenská Republika... Vezmeš si ma za muža..?“ Nemecko povie nežne a usmeje sa, otvorí krabičku s nádherným prsteňom, Slovensko sa usmeje a objíme ho. „Samozrejme, že áno! Nemecko, tak dlho som na túto chvíľu čakala!“ v jej hlase je radost, priam sa na neho zavesí. Nemecko sa usmeje a vezme si ju k sebe, ide s ňou do postele a drží si ju pri sebe. Slovensko mu dá ruku a on jej dá prsteň na prst, ležia vedľa seba v posteli a Nemecko si ju drží. Slovensko sleduje svoju ruku s prsteňom a premýšľa. Azda je to sen..? Nie... Nie, nie je to sen. A Slovensko naozaj vidí zásnubný prsteň na jej ruke, usmeje sa a objíme Nemecko, dá mu pusu na čelo a spokojne s ním zaspáva. Zatiaľ čo Česko len ľahne na posteľ a skôr než spánok upadá do tmy, plnej zlých snov..