Children of Hogwarts ✔️

22. Bezmenný

Hrad zíval prázdnotou. Na stenách neplápolali fakle s ohňom a všade bolo plno prachu. Bolo viac ako pravdepodobné, že stavbu už dlho nikto nenavštívil. Napokon, keď už všetci štyria prešli celý hrad, usadili sa v jedálni. Nachádzal sa v nej dlhý - a samozrejme mimoriadne zaprášený - stôl s množstvom stoličiek. Všetci si posadali a len tak v tichu sedeli, každý ponorený do svojich myšlienok. Ticho nakoniec prerušil Luis.

,,Nebolo by na škodu, keby nám zakladatelia poradili ako zastaviť monštrá toho černokňažníka," povedal chlapec a všetci ostatní sa naňho zahľadeli.

,,To je pravda, lenže neurobili to. Budeme si s tým musieť poradiť sami," hlesla Alyssa. Na všetkých doliehala bezmocnosť. Čím viac času trávili čakaním na Bezmenného, tým viac sa im zdalo, že si vybrali príliš ťažkú úlohu, ktorú nemajú šancu zvládnuť.

,,Poradíme si s tým! Zakladatelia nám toho dali už dosť, niektoré veci skrátka musíme spraviť sami. Bezmenný je možno veľmi silní, ale ako veľmi je silní on, tým viac musíme byť silnejší my. A určite sem! Zakladatelia dali predmety a svoju dôveru nám. Mali na to nejakí dôvod. My to zvládneme!" prebudila sa z pesimizmu Caitlin a znovu sa v nej ozval nenapraviteľný optimista. Všetci ostatní síce boli ticho, ale úplne s ňou súhlasili. Znovu si začali veriť.

~

Slnko už pomaly začalo zapadať, keď Felix stojaci pri okne zazrel Samanthu a vedľa nej akéhosi vysokého muža s krutým pohľadom. Človek od neho akosi automaticky očakával čosi zlé.

,,Poďte sa pozrieť, Samantha sa vrátila a nie sama. Kráča sem aj s Bezmenným," povedal Felix priateľom a všetci hneď podišli k nemu.

,,Poďme von," rázne povedala Alyssa a Luis hneď vyšiel z miestnosti s Caitlin v tesnom závese. Alyssa s Felixom za nimi trochu zaostali.

,,Mám strach. Možno to tak nevyzerá, ale nikdy predtým som sa tak nebála," hlesla ticho. Felix ju chytil za ruku a upokojujúco ju stisol.

,,Všetci máme strach, Lyss. Byť odvážnym predsa neznamená nemať strach, ale prekonať ho," usmial sa na ňu a Alyssa mu úsmev oplatila.

,,Meníš sa na Caitlin?" spýtala sa ho s miernym pobavením v hlase.

,,Ale prosím ťa. Sama dobre vieš, že to opakovala toľkokrát, až by bol zázrak to nevedieť," rozosmial sa Felix a Alyssa sa k nemu pridala. Úsmev jej neišiel z tváre ani vtedy keď vyšli von. Bezmenný sa usmieval tiež. Nebol to však láskavý a ani príjemný úsmev. Nevyžarovalo z neho nič dobré.

,,Skutočne budete takí tvrdohlaví a nepoučíte sa ešte kým nie je neskoro?" spýtal sa čarodejník, i keď to bola vlastne zbytočná otázka. Aj on dobre vedel, že sa nevzdajú bez boja. ,,Nuž, potom ma neviňte z toho ak to neprežijete a ja nakoniec aj tak získam to, čo chcem."

,,Najprv by sa to muselo stať, aby sme ťa z toho mohli obviňovať," odsekol Luis a pevnejšie stisol rukoväť meča. Čarodejník už nepovedal ani slovo. Len vytiahol prútik a takmer nebadane ním mávol. Slnko už celkom zapadlo a nebo zastreli mraky. Spoza černokňažníka a jeho dcéry sa začali vynárať jeho potrhaní duchovia a zvuky prírody preťal ohavný vreskot až sa všetci strhli. Už sa však nebáli tak ako keď to počuli prvýkrát. Teraz už vedeli, že sa toho môžu zbaviť. Raz a navždy.

~~~

Hello! Ďalšia kapitola vyšla skôr ako som si myslela, že vyjde, ale to je len dobre, nemyslíte? Čo hovoríte na Bezmenného?

Soph