,,Zlato moje,preber sa prosim. Sestrička moja. Mas len 15 a cely život pred sebou". Uz som to neudrzal a začali mi stekat po tvari slzy. Zrazu som ucítil ako mi Tj stačila ruku.
Pov Tj
Začala som sa pomaly prebúdzať na známy hlas. Patril Simonovi. Videla som ako place. Pockaj. Place? Naposledy som ho videla plakat keď nam odišli rodicia. Stlačila som mu ruku.
,,Šimi, všetko je ako ma byt hlavne neplač." Utrela som mu slzy a opäť mu chytila ruku. V tom vošiel niekto do izby.
,,Dobrý deň slečna Tj ako sa cítite?" Spýtal sa lekar.
,,Dobre kedy môžem ísť domov prosim?"
,,Slečna,spravíme vám par vysetreni a necháme si vas tu cez noc. Potom zajtra o 10:00 môžete ísť. A vy mladý pán chcete ostan v noci pri sestre?"
,,A mohol by som prosim?" Opytal sa Šimon doktora.
,,Pravdaže"
Usmiala som sa a Šimon tiez. Urobili mi par vyšetrení a doktor odišiel.