°°°
Druhý ročník
°°°
,,Tatino sa celé leto nejak trápil." hovorila som dvojičkám vo vlaku ,,Nedával to najavo, no ja som si to všimla. Vždy večer keď som išla spať si vybral niečo zo skrine a na to sa pozeral a potichu plakal."
,,čo ty vieš, možno mu niekto chýba." hovoril mi Fred ,,Moja mama veľa plače za svojimi bratmi. Ževraj jej ich pripomíname."
George si zadumane odhryzol z červeného pelendreku, ktorý mu zabalila mama do tašky na cestu. ,,Fred tým chce povedať že určite niekoho stratil."
,,Pochybujem o nikom nehovorí. Sem tam spomenie svoje časy na Rokforte keď ho poprosím, inak vôbec. Má len mňa." smutne som sa pousmiala. ,,Netvár sa smutne, teraz ty už máš aj nás." Fred ukázal na seba a Georga ,,Ale musíš nám sľúbiť, že na ďalšie leto prídeš k nám, toto si neprišla. Mamka sa tešila."
,,Prídem sľubujem, teším sa keď spoznám vašich súrodencov." chcela som dodať že prvom rade hlavne Charlieho ale ten vošiel do miestnosti spolu s Nymphadorou, tak strašne som jej závidela. Trávila s ním každý deň, aj keď bola z Bifľomoru.
,,čaute drobci." povedal nám ,,Ako prefekti sme Vám prišli povedať aby ste sa prezliekli, už budeme na Rokforte." bola som preňho len malé dieťa ,,Ja ti dám takého drobca." zamračil sa George ,,Aby si si v ponožke nenašiel horčicu." doplnil Fred.
,,Od teraz si budem strážiť ponožky." zasmial sa Charlie. Nymphadora sa usmiala ,,Tešíte sa znovu na Rokfort?" potichu som prikývla a sledovala ako zosmutnela ,,Je to náš posledný rok, je to smutné, ale bude zo mňa auror tak sa teším na výcvik.''
Musela som si kúsnuť do jazyka aby som jej nepovedala že sa nikto nepýtal. Našpúlila som pery a otočila sa na Charlieho ,,A ty Charlie kam pôjdeš?" Celá som sčervenala ani neviem prečo.
,,Do Rumunska študovať draky. Mamka z toho nieje nadšená ale budem chodiť domov hneď ako sa mi bude môcť." Môj úsmev ktorý som mala na perách za to že mi odpovedal zmizol. Bude ďaleko, už sa nestretneme nikdy v živote určite. ,,neboj krpatá, ešte sa uvidíme." Žmurkol na mňa a potiahol Nymphadoru za hábit, že odchádzajú. Hneď ako sa zavreli dvere Fred prehovoril:
,,viac si nemohla dať najavo že ho až po uši miluješ?"
Po dlhej ceste vlakom a zaraďovacej ceremónii prvákov vo veľkej sieni, som sa tešila že si konečne lahnem do perín. Bol to únavný deň, hlavne keď sa zajtra začíname učiť a ja mám prvú hodinu elixírov v tomto roku.
Ráno som sa umyla zatiaľ čo Alicia a Angelina boli dávno vo veľkej sieni a raňajkovali. Nezobudili ma. Neviem čo som im spravila ale držali si odomňa odstup.
Ponáhlala som sa na hodinu elixírov kde som našťastie prišla včas. Rýchlo som si sadla do lavice pred dvojčatá, sedela som vedľa Jordana Leeho. Ktorý vyťahoval svoj nový kotlík. Pamätám si ako som prosila môjho otca aby mi kúpil kotlík zo zlata. Odmietol ma že mi stačí cínový, a povedal aj to že nemáme peniaze. Som len dieťa, takéto veci ma ešte netrápia.
Profesor Snape vošiel rázne do miestnosti. Naozaj mi naháňal strach. Snažila som sa pripravovať na tento rok, ale ako začal písať na tabulu postup nejakého elixíru, nič som nevedela.
,,Viete čo je Rujovníkový elixír?" spýtal sa, ale stále pozeral na tabulu ,,Pán Pucey." vyvolal Adriana, bol zo slizolinu a sedel oproti mne v lavici spolu s bytrohlavčankou Sarah.
,,Neviem, pán profesor." odpovedal mu Pucey, a Sarah vedľa neho sa mu zasmiala. Prevrátila som očami. Fred a George v zadu zamnou buchotali s kotlíkom. ,,Slečna Lupinová?" pozrel sa na mňa aby som odpovedala za Adriana ,,Eh-" vypleštila som oči ako ropucha, pozrela som sa na Jordana či vie. Mykol ramenami, že vôbec netuší ,,Tak?" spýtal sa ma prísne.
Fred sa rýchlo ku mne nahol a pošepkal mi tri slova. ,,Lieči malé zranenia." zopakovala som po Fredovi, a čudovala sa že si to Snape nevšimol. ,,Nachytajte si kotlíky, a všetky prísady čo sú na tabuli. Do konca hodiny chcem aby ste mali perfektný elixír." zamračil sa na mňa a ja som bojovala aby som mu nevyplazila jazyk debilovi.
Nevedela som čo mám dať do tohoto elixíru. Nikdy som ho nerobila a v učebnici som ho nenašla. Usmiala som sa na Snapa, a do kotlíku ktorý som zdielala s Jordanom, ktorý nechcel zničiť jeho nový, som nahádzala všetko čo bolo napísané na tabuli. Snape začal chodiť po triede. Bol tesne zamnou a skláňal sa nad kotlíkom dvojičiek.
Chcela som zmiešať to čo sme mali v kotlíku ja a Jordan, keď sa zamnou ozval obrovský buchot a na vlasoch mi pristála hnedá hmota. S nechuťou som sa otočila a zbadala ako sa Snape skláňa nad Fredovím a Gerorgovím kotlíkom. Bol skoro celý od tej brečky ako aj Fred a George. Takého naštvaného som ho nikdy nevidela, a asi neuvidím. ,,Strhávam chrabromiľu dvadsať bodov!" zakričal a Jordan sa snažil dusiť smiech ,,Vypadá ako keby ho osral drak." hovoril mi potichu Jordan. Smiala sa celá trieda ,,Weasley!" zamračil sa ,,Obaja po škole, a hodina skončila."
Na Vianoce som sa chystala domov. Brala som si posledný kufor. Otec Remus mal pre mňa plán na prázdniny. Mali sme ísť ku svätému Mungovi pozrieť jeho starých priateľov a potom mi chcel ukázať prekvapenie. Preto som teraz mávala dvojičkám na nástupišti. Znovu oklamali svoju mamu. Zase si vymenili mená a ona to nezistila. Skúsili to už aj na môjho otca. Chudák myslel si že Fred je George a George je Fred, dokým som mu nepovedala že ho oklamali.
,,Máš všetko Cassi?" pýtal sa ma ,,Premiestnime sa dobre?" prikývla som a chytila som ho za ruku. v ruke som mala kufor a bábiku zatiaľ čo on mi niesol havrana. Zatvorila som oči lebo sa mi robilo zle. Premiestnili sme sa k nám domov, do malej obývačky. Mali sme už ozdobený stromček ,,Ty si ho ozdobil bezomňa?" skrčila som peru ,,Zdobíme ho spolu."
,,Tento rok tu nebudeme na prázdniny." povedal mi ,,Nemali by sme ho čas ozdobiť." položil klietku s havranom a aj môj kufor ,,Chyť sa ma Cassi, idem k tomu Mungovi, máme na ponáhlo." rýchlo som sa ho chytila a zacítila som nepríjemný pocit v žalúdku. Premiestnili sme sa. ,,Buď milá Cassi." povedal mi otec ,,Kedy som nebola?" zamračila som sa naňho
,,Poslednej dobe rastieš a meníš sa." posmutnel ,,Chcem aby si bola vždy dobrá." zohol sa ku mne a pobozkal ma na vrch hlavy. Chytil ma za ruku a vošli sme do nemocnice. Paní pri pulte, ktorá vyzerala ako naša školská ošetrovateľka nás pozdravila. Bavila sa s tatom o veciach ktorým som nerozumela. ,,Prišiel som za manželmi Longbottom." Poslala nás na nejakú izbu. Pevnejšie som chytila otca za ruku. ,,Prečo ma až teraz sem vedieš?" spýtala som sa potichu.
,,Tento rok je to desať rokov, čo tu skončili. Nerád si pripomínam vojnu, preto sem ideme až teraz." zašepkal a pohladil ma po hlave ,,Tu sme." ukázal na dvere ktoré otvoril. Vnútri boli dve postele, vyzeralo to tu ako v nemocničnom krídle iba menšie. Na posteliach ležali dvaja ľudia. Jedna žena a jeden muž. Nevyzeralo to že by nás poznali. ,,Ahojte." zašepkal Remus ,,Neukázal som sa dlho, kvôli spomienkam ." chytil ma pevnejšie za ruku. Môj mozog moc nepoberal o čo sa jedná. ,,Viem že ma nepoznáte ale toto je moja dcéra Violetta. áno, Violetta." hovoril im otec keď k nim pristupoval bližšie.
Keď sme sa z tej nemocnice odmiestnili preč, otec plakal. Objímal ma a plakal. Nevedela som čo sa deje. Nepoznala som tých ľudí, a oni mňa. Nepoznali ani otca, mali taký prázdny pohľad že mi mráz behal po chrbte.
Neviem prečo sa otec premiestnil sem ale usmiala som sa. Bol to brloh. Teda, nikdy som tam nebola ale podla rozprávania od Freda a Georga som si myslela že to je brloh. Bol trochu šikmý a zasnežený. ,,My sme-" nedokončila som to lebo tatino prikývol. ,,Najlepšie Vianoce na svete." vykríkla som. Rozutekala som sa hneď k dverám od domu. Jemne som zaklopala a otvoril mi Percy Weasley. Pretočila som s očami a on ma zabil pohľadom. Asi pred mesiacom sme mu do čaju s dvojičkami naliali preháňadlo.
,,Hej! To bude pre vás Fred a George." zakričal dovnútra a otočil sa radšej preč. ,,Takže to nebol nikto z ministerstva?" kričal George ,,Mysleli sme si že si taký úžasný že ťa tam zoberú skôr." smial sa Fred keď dobehli k dverám. ,,Cassiopeia?!" vykríkli obaja ,,Mamka! Cassi tu je."
Pani Weasleyová, teda Molly ako jej mám hovoriť, bola tá najlepšia žena na svete. Privítala ma s obiatím a ponúkla mi u nich toľko koláčov že mi je teraz zle. Fred a George mi práve teraz u nich v izbe rozprávajú čo spravili Ronovi, to je ich mladší brat. ,,Fakt sa nám to skoro podarilo. Chápeš aká by to bola sranda? Keby tak zložil prísahu?" smial sa Fred a ja s ním. ,,Na budúci rok nastúpi na Rokfort tiež, povedali sme mu že sme bojovali s trolom aby nás múdry klobúk roztriedil."
Boli blázni ktorý šikanovali svojich bratov, no aj tak som ich mala rada. Niekto zaklopal a vstúpil dnu, všetci stíchli ,,Bill zase nepríde." povedal do vzduchu Charlie a ignoroval že sme ho nepozvali dnu ,,Mamka je z toho smutná ale nevadí jej to až tak moc. Je tu pán Lupin a príde aj Dora. Miluje ľudí."
Prevrátila som oči nad tým že príde Nymphadora ale na Charlieho som sa usmiala, keby vedel ako ho mám rada. ,,Tatko odkazuje aby ste nič nešpekulovali." otočil sa na odchod ,,A vitaj Cassiopeia." usmial sa a odišiel preč. Usmievala som sa za to že ma pozdravil a dvojičky sa mi smiali. Zasa.
Dostala som k Vianociam sveter. Od pani Weasleyovej, bol naozaj krásny a bolo tam C ako Cassi. Usmievala som sa, bol v zelenej farbe. Tatino mi dal novú klietku pre havrana. Bolo na čase. Po zbytok prázdnin u Weasleyových, som pozorovala ako sa Nymphadora točí okolo môjho otca, ani Charliemu sa to nepáčilo. Po celú dobu sedel vedľa mňa a mračil sa. Pani Weasleyová mi povedala že sa nemám báť o otca, ževraj moju maminku miloval tak moc že by na mladšie dievčatá nepozrel. Spýtala som sa jej kto bola moja maminka a vtedy prišiel otec. Hneď bola ticho. Od vtedy sme sa o tom nebavili.
S dvojičkami sme začarovali snehové gule a hádzali ich do Ronovej hlavy, tak isto ako aj malých pavúkov. Vianočné prázdniny skončili rýchlo, až tak že som sa dostala znovu na Rokfort, napísala list otcovi, počúvala Doru ako o mojom otcovi básni, užila si trest od Snapa a aj Minervi. Učila som sa a stretávala s dvojičkami, dokonca som si aj vypočula Charlieho a jeho kázeň o tom že ho nemôžem prenasledovať. Pobila som sa s Terencom Higgsom za to že bol lepší na hodine lietania a vysmial sa mi. Byfľomorčania mi vyplazili jazyky. Pomocou mapy sme s Fredom a Georgom objavili kuchyňu. Dostala som znovu trest, a povedala na konci roku Charliemu že ho milujem, povedal mi že som malá. George a Fred mi dali zmrzlinu. Nymphadora odmietla Charlieho. Slizolin vyhral školský pohár.
,,Nevadí že sme nevyhrali, Oliver Wood hovorí že sa to dá aj na budúci rok." usmieval sa Jordan Lee keď sme sedeli na ceste domov vo vlaku.
,,Netrep, bude tu Ron, to bude nemožné." zasmial sa George a Fred ma jemne obial ,,Myslím si že budúci rok bude lepší." povedal mi potichu aby som ho počula len ja.
Možno mal pravdu, ale pochybujem že keď tu nebude Charlie že všetko bude také ako predtým.
Nová kapitola, nasleduje tretí ročník ktorý dá konečne všetko do pohybu pomaly 💓💕 krásny večer prajem...