Celý príbeh

4 0 0
                                    

Bol krásny júlový deň, presnejšie 2.7.2014, pondelok. Na mýtine kúsok za mestom Verdexon v kráľovstve Nexal čakalo 30 drakov s rôznymi účesmi a make-upom. Niektorí sú black metalisti, ďalší zasa punk rockeri a podobné štýly. Zvyšní desiati draci sú draci bez sebavedomia, sebadôvery, deprimovaní a so strachom z úspechu. Na mýtine čakajú preto, aby dostali ďalšie pokyny. Majú podstúpiť skúšku, aby sa zmenili k lepšiemu. Vôbec sa im nechcelo, no rodičia ich tam prihlásili, takže išli. Najhoršie na tom bolo, že sa len pozdravili a vôbec sa nebavili. Navyše sa niektorí neznášajú.Organizátor k nim priletel 5 minút po zhromaždení sa a povedal im: „Dobrý deň. Ako iste viete, v tejto skúške sa máte zmeniť k lepšiemu. Pôjdete cez náročný terén a možno aj bojovať proti rôznym drakom. Skúška mi 3 stanovišťa, niekoľko medzistanovíšť a jedno zvláštne stanovište, na ktorom zostanete 12 mesiacov. Toto stanovište sa nachádza medzi druhým stanovišťom a prvým medzistanovišťom tretieho stanovišťa. O chvíľu dostanete výbavu. A verím, že túto skúšku zvládnete. Veď sme modročierny druh drakov s čiernou hrivou, párom krídel a máme úchopový palec na predných tlapách okrem štyroch prstov. Ďakujem za pozornosť."Daní draci kývli hlavou a rozdali im batohy s výbavou. Zavesili si ich na hrude. Navyše majú šťastie, že sú veľkí ako dospelé kone a že všetci majú 18 rokov.Ich výbava v batohu obsahuje toto: 2 husté hrebene, nožnice, holiaci strojček, gél na hrivu, plnú verziu lekárničky, lano dlhé 200 metrov, niekoľko svoriek, vojenský nôž, tenká a hrubá deka, vankúš, plynový zapaľovač, náhradný plyn, zásoby jedla a vody na prvé medzi-stanovište na prvom stanovišti, handrička na čistenie drápov, zubná kefka, zubná pasta, olej na drápy a mapa s vyznačenými stanovišťami a medzistanovišťami.Len čo všetci mali batohy s výbavou, organizátor odišiel späť do mesta a skúšaní draci išli na prvé medzistanovište na prvom stanovišti. Počas cesty sa začali spoznávať.Hneď po príchode na prvé medzistanovište jeden z drakov, Dany, zavetil: „Než sme sa sem dostali, mali sme problémy hlavne s hrivou a make-upom. Preto navrhujem, aby sme si make-up umyli a hrivu si ostrihali na dĺžku pol metra. Veď hriva nám dorastie a make-up si môžeme dať doma kedykoľvek, keď si zmyslíme. Potom si zvolíme vodcu." Zvyšok skupiny po chvíli zareagoval na jeho preslov: „V poriadku!"V tej chvíli si väčšina skupiny umyla make-up a potom si všetci ostrihali hrivy na dĺžku pol metra. Na záver si ju rozčesali. Trvalo im to až do večera, keďže ich majú veľmi husté a majú ich na hlave a krku. Po ostrihaní si poďakovali a usmiali sa na seba.„Nie je nám lepšie?" opýtal sa ďalší z drakov, Nick. Všetci sa usmiali na znak spokojnosti. „A čo náš vodca?" nadhodil Dany. „Buď ním ty, Dany," zareagoval Július. „Musím s ním súhlasiť," pridal sa Nick. Ako na prekvapenie ostatní členovia skupiny tiež súhlasili. Potom sa navečerali a išli spať.Na ďalší deň ráno dojedli posledné zásoby jedla, napili a umyli sa, pobalili si veci a pokračovali v ceste. Počas cesty mali problémy, lebo išli cez les a ešte aj v horách. Na druhé medzistanovište sa dostali na obed. Tam si odpočinuli, napili sa a Dany poznamenal: „Výborne. Väčšinu cesty na prvé stanovište sme zvládli. Zvyšok cesty je síce krátky, no veľmi náročný. Predpokladám však, že dnes večer prídeme na prvé stanovište, aj keby sme sa mali doplaziť. Sme predsa poriadni draci." Hoci časť skupiny prevrátila očami, všetci súhlasili. Okamžite odišli.Terén medzi druhým medzistanovišťom a prvým stanovišťom bol extrémne náročný. Sú tam strminy, hustý les, plno skál, niekoľko hlbokých jám a na pravej strane hlboký zráz.Večer prišli na prvé stanovište vysilení. Po príchode si však všimli draka, ktorý im strážil jedlo a vodu. Pozdravili sa a drak im povedal: „Volám sa Remy. Tu máte jedlo a vodu, dokým neprídete na druhé stanovište. A môžete čakať, že cesta na druhé stanovište nebude taká ľahká, ako bola cesta sem. V polovici sa nachádza jedno medzistanovište s rezervnýmizásobami jedla a vody a tam odpálite svetlicu, ktorú som vám tam pripravil. Je to znamenie pre draka na druhom stanovišti. Dovidenia." Potom odišiel. Skupina sa najedla, dopila zvyšné zásoby vody, zložila si batohy a všetci išli okamžite spať.Ráno vstávali pol hodinu pred svitaním. Najedli a napili sa, pobalili si povyťahované veci a odcestovali na medzistanovište nachádzajúce sa medzi prvým a druhým stanovišťom. Terén bol veľmi náročný. Nachádza sa tam plno skál, z toho asi polovica klzkých, obrovský zráz na pravej strane, silná rieka, poriadne hustý les a niekoľko veľkých strmín. Všetci mali tadiaľ problém tadiaľ prejsť. Dokonca bojovali proti dvom veľkým skupinám bojovníkov s ochranou mágov. Našťastie bojovníci s mágmi prehrali.Na obed mala skupina prestávku. Naobedovali sa, skontrolovali mapu a vymysleli plán, ako sa odtiaľ dostanú čo najrýchlejšie, najbezpečnejšie a s čo najmenšími stratami alebo bez strát čohokoľvek. Nechcú zbytočné problémy. Po obede sa zbalili a pokračovali v púti podľa plánu.Keď konečne prišli na medzistanovište, Nick odpálil pripravenú svetlicu. Bola zelená. Po večeri išli spať.Vstávali n úsvite. Po raňajkách a pobalení sa odišli. Nehovorili medzi sebou okrem pár výnimiek, lebo išli rovnako náročným terénom, ako deň predtým. Zasa putovali celý deň.Hneď po príchode na druhé stanovište si všimli draka strážiaceho ďalšie zásoby. Po-zdravili sa a drak im oznámil: „Vitajte na druhom stanovišti. Odpočiňte si tu dnešnú a zajtrajšiu noc. Potom pokračujte na zvláštne stanovište. Varujem vás. Od medzistanovišťa vedie niekoľko trás, ktoré sú viac či menej náročné. Neprezradím vám už nič viac okrem toho, že moje meno je Michael. Dobrú noc." Odišiel.Po jeho odchode Dany zavetil: „Počuli ste ho. Vieme, čo máme robiť." Všetci sa jemne usmiali, navečerali sa a išli spať.Ráno po raňajkách a uprataní Dany navrhol: „Mali by sme sa rozdeliť na skupinky po dvoch. Keby sa niečo stalo, aby sme si vedeli rýchlejšie a lepšie pomôcť. Súhlasíte?" „A ako si predstavuješ vedenie skupiny, keby sme sa náhodou rozpadli?" nechápal Nick. „Dobrá otázka. Každá skupina si bude musieť poradiť sama. Vždy sa stretneme na najbližšom nasledujúcom medzistanovišti alebo stanovišti a tam sa dohodneme, ako budeme pokračovať. Stačí ti takéto vysvetlenie, Nick?" vysvetľoval Dany. „Stačí, Dany," zareagoval Nick.Potom skupinu rozdelil. On ostal s Nickom, no ostatných rozdeľoval podľa toho, kto chcel s kým byť a zvyšok, čo sa nerozdelil sám, rozdelil. Náhodou zadelil do samostatnej skupiny draka Alexandra a draka Louisa.Alexander je neskutočne drzý, arogantný, má nebesky modré oči, vie spievať a má barytón. Louis nemá žiadne sebavedomie, žiadnu sebadôveru, nehorázne sa bojí úspechu, tiež vie spievať, má nádherný basbarytón a smaragdovozelené oči. Len čo ich dvoch dal Dany dokopy, Alexander povedal Louisovi: „Môžeš mi hovoriť Alex a ak ma nebudeš provokovať, všetko bude v poriadku." „OK," dodal Louis a odmlčal sa.Počas večere sa Louis opatrne opýtal Alexandra: „Alex, čo ťa provokuje?" „Keď sami niekto vysmieva, stále mi nadáva, hovorí mi, že som neschopný a podobne. Sem som išiel preto, aby som sa zmenil k lepšiemu, pretože som arogantný, drzá, neskutočne impulzívny, neznášam všetkých okrem seba a podobne," odpovedal Alexander.„Rozumiem. Ja toto robím preto, aby som si zvýšil sebavedomie a sebadôveru a pre-stal sa báť úspechu," zahlásil Louis a rozplakal sa. Alex ho objal a poznamenal: „Zvládneš to, len si treba veriť. A si veľmi pekný, milý, empatický, sympatický a rozumný drak." Louis sa ešte viac rozplakal. Alex radšej už nič nepovedal a poriadne ho objal. Dokonca ho začal jemne hladkať po chrbte a po zložených krídlach. Zvyšok skupiny celú scénu sledoval s úžasom, no Alex ani Louis si ich nevšímali.Asi o pol hodinu k nim prišiel Dany a zavetil: „Výborne. Vidieť, že ste sa obaja začali meniť k lepšiemu." „No a čo? Je to dobré pre nás oboch," zahlásil Alex. Louis sa usmiala Dany odišiel. O 5 minút išli so zvyškom skupiny spať, hoci zaspali asi o hodinu. Vôbec sa im nechcelo spať.Len čo bolo po raňajkách pobalení a pripravení na odchod, Alex sa opýtal Louis: „Si pripravený?" „Áno a ty?" zasmial sa Louis. Alex sa len usmial a spolu so skupinou odišli.Až na medzistanovišti pred zvláštnym stanovišťom, na ktoré sa dostali na obed, išli Alex a Louis spolu. Vedeli, že im je tak najlepšie. Zmeniť sa chcú spolu, nie sami. Počas obe-da sa bavili o svojich záujmoch a čo majú radi. Chcú sa navzájom spoznať, lebo sa stali priatelia. Najlepší.Po krátkej prestávke po obede Dany zvolal poradu o trase. Začal hovoriť: „Počas obeda som si prezrel mapu a k zvláštnemu stanovišťu vedie 7 trás. Prvá z nich je tunel, lenže ni-kto okrem pár vyvolených nevie, kde je vchod do neho. Ďalšia trasa vedie rovno od nás. Je síce najkratšia a dotiaľto by sme sa tam mali dostať približne za 2 a pol dňa, aj keď je tam náročnejší terén. Zvyšných 5 trás je buď cez hory, okolo hôr alebo časť cesty je v horách a časť cesty mimo hôr. Tá najdlhšia, ktorá vedie okolo hôr, by nám trvala prinajlepšom mesiac. Výber trasy nechávam na vás." Celá skupina sa začala radiť a dohodli sa na najkratšej trase. Potom sa Dany opýtal: „Kedy odchádzame?" „Hneď," zareagovala celá skupina. Dany sa usmial na súhlas. Všetci si zobrali veci a odišli.Cesta bola veľmi náročná. Sú na nej rôzne náročné stúpania, plno kameňov, hlboký zráz napravo a podobne. A ešte aj veľmi hustý les. Louis s Alexandrom boli na konci skupiny, aby mali trochu súkromia.Počas krátkej prestávky povedal Alex Louisovi: „Mal by si o mne niečo vedieť. Mám dyslexiu, nebaví ma čítať knihy, noviny, časopisy a podobne. Navyše som gay." „Neboj sa. Nikomu to neprezradím. Tiež som gay. Veľmi sa mi páčiš," pokojne zareagoval Louis. „Potešil si ma. Tiež sa mi veľmi páčiš," dodal Alex s jemným úsmevom. Louis mu úsmev opätoval.Po prestávke pokračovali v ceste. Alex s Louisom sa na seba po celý čas usmievali. Zvyšku skupiny to bolo jedno, lebo sa starali o iné povinnosti.Počas večere Dany poznamenal: „Dnes sa nám darilo. Ak zvládneme dnešné tempo, aké sme mali od medzistanovišťa sem, na zvláštne stanovište prídeme pozajtra poobede, naj-neskôr večer. Potom nebudeme musieť riešiť takéto záležitosti, ak to nebude vyžadovať situácia." „A čo je to zvláštne medzistanovište?" zaujímal sa Alex. „Mestečko Orangerzia. Uvidíme, ako nás tam podelia," informoval ho Dany. Alex sa len usmial a celá skupina išla vtedy spať.Počas najbližšieho dňa cestovali len s dvoma krátkymi prestávkami, aby sa najedli a odpočinuli si. Nechceli ísť bez prestávky z dôvodu, aby sa nezabili počas cestovania na zvláštne stanovište. A nie sú ani rovnako fyzicky zdatní.Rovnakým tempom pokračovali aj posledný deň ich cesty na zvláštne stanovište. Zbadali ho už pol hodinu pred obedom. Vzlietli. V mestečku Orangerzia boli za 15 minút. Po pristaní ich privítala dračica Merza: „Vitajte v našom mestečku. Predpokladám, že ste rozdelení do dvojíc, takže idem rovno na vec. Keďže ste určite rozdelení do pätnástich dvojíc, zaradím vás do pätnástich rodín." Vtedy sa všetci zaradili ku konkrétnym rodinám. Alex a Louis skončili v rodine Frengovcov.Manželia majú dvoch synov - dvojčatá vo veku 10 rokov. Prvý sa volá Alexej a má hnedé oči a druhý sa volá Rodrick a má bledozelené oči. Len čo sa zoznámili, manželia Frengovci odišli na mesačnú dovolenku na Hawai.Hneď po ich odchode sa Louis s Alexandrom zoznámili s Alexejom a Rodrickom. Všimli si, že obaja majú veľmi veľký predkus a že obaja vyslovujú zle s, c, z a podobné hlásky. Rozhodli sa, že ich dajú vyliečiť a že ich ostrihajú, lebo hrivy majú až po zem.Rodrick a Alexej siahajú Louisovi a Alexovi tesne pod koreň krku. Po obede ich ostrihali. Bratia teraz majú hrivu dlhú pol metra. Len čo ich skontrolovali, či netreba niečo navyše na nich urobiť, zistili, že im musia očistiť žalude na penise a začať s nimi cvičiť a lietať. Majúoslabené svalstvo na celom tele a pre istotu vôbec nevedia lietať a nevedia vôbec používať krídla.Alex vtedy zavetil: „Bude s nimi veľa práce." „Viem. Na poďme im očistiť žalude na penise a poriadne umyť. Neskutočne smrdia," zareagoval Louis. Alex súhlasil. Zobrali bratov do izby a očistili im žalude na penise. Hoci Alexej a Rodrick plakali, Louis a Alex si to nevšímali. Po očistení žaluďov ich v kúpeľni dokonale vydrhli a z hrív im vyčesali plno lupín. Skončili o hodinu. Lenže bratia netušili, čo ich najbližšie čaká.Alex s Louisom ich zobrali k zubárovi, ktorý im okamžite napravil zuby. Hoci ich majú teraz nádherne rovné, vyrovnávanie ich veľmi bolelo. U zubára len skučali, lebo nechceli pred ním plakať. Po návrate domov Rodrick povedal: „Aj napriek bolesti sme radi, že ste nám pomohli. Ďakujeme."„OK. No musíte sa naučiť lietať, používať krídla aj mimo lietania a spevniť svalstvo. Ste veľmi ochabnutí a neviete lietať, čo je na drakov vo vašom veku smiešne a trápne," poznamenal Louis. „A musíte sa naučiť poriadne rozprávať," pridal sa Alex. „Vieme," zareago-val Alexej. „Kedy začneme?" opýtal sa Rodrick. „Zajtra. Dnes som s Alexom prekonal ťažkú trasu a spravili sme na vás počas dnešku dosť," odpovedal mu Louis a išli sa baviť. Po večeri si zapli na hodinu TV a potom išli spať.Po raňajkách Rodrick zavetil: „Kedy pôjdeme cvičiť a lietať?" „Asi o hodinu," infor-moval ho Alex. „Prečo až o hodinu a nie skôr?" nechápal Louis. „Louis, vieš dobre, že mám dyslexiu. Rád by som aj to dnes chcel riešiť," vysvetľoval Alex. „Rozumiem," dodal Louis, dojedol a išiel sa umyť. Po ňom sa umyli Alex, Rodrick a Alexej.Len čo boli umytí, Alex a Louis si požičali knihu poviedok od známeho autora Leonarda Mezerexa. Požičal im ju Alexej. Louis našiel na začiatku knihy poviedku Cesta lesom a dal ju Alexovi prečítať. Hoci Alex začal, robil medzi slovami dlhé prestávky. Nakoniec sa o 5 minút rozplakal a zahlásil: „Nezvládnem to." Louis ho upokojil a naznačil, aby začal od začiatku, nie od miesta, kde prestal. Predtým mu ešte poradil: „Upokoj sa. Nikam sa neponáhľaj." Alex využil jeho radu a začal. Tentoraz čítal pomaly, no plynule. Keďže poviedka má 3 strany, Alex ju zvládol prečítať za 12 minút. Louis mu po dočítaní zagratuloval. Potom knihu odložil na poličku na posteľou a vrátili sa k Alexejovi a Rodrickovi. Začali sa s nimi rozprávať.Na začiatku rozhovoru vycítili, že bratia sú nervózni. Nevedeli, čo majú očakávať. Alex im povedal: „Upokojte sa, veď nejdete na popravu." Bratov to len čiastočne upokojilo. Louis ich vtedy objali, no obaja sa rozplakali. „Čo sa deje?" nechápal Alex. „Bojíme sa, že nás budete za každý neúspech trestať," zareagoval Rodrick. „To nebude nutné. My vám pomôžeme," upokojoval ich Louis. Bratia sa upokojili a pokračovali v rozhovore. Téma je hudba, hudobné nástroje, skupiny, speváci a všetko, čo súvisí s hudbou.Rozprávali sa asi hodinu a pol a potom začali cvičiť. Išli kúsok za mesto, aby mali po-čas tréningu pokoj. Alexej sa po príchode na miesto opýtal: „Aký máte tréningový plán?" „Najprv budeme trénovať celé telo okrem krídel, lebo krídla budeme trénovať počas lietania. Ja s Alexom chceme, aby ste boli poriadne silní na celom tele," informoval ho Louis. „OK," dodal Alexej s jemným úsmevom. Rodrick sa tiež usmial, no bol trochu nervózny. Potom začali cvičiť.Trénovali 2 a pol hodiny. Rodrick a Alexej boli veľmi unavení, takže po príchode domov zaspali v obývačke na gauči. Alex a Louis ostali pri nich. Začali sa potichu rozprávať o spôsobe, akým naučia Alexeja a Rodricka lietať.„Určite ich musíme teoreticky pripraviť, aby vedeli, ako sa majú správať počas letu a na čo si majú dávať pozor," navrhol Alex. „Pravda. To by sme mohli spraviť počas logopédie. Ušetríme čas a máme tému istú minimálne na hodinu," zareagoval Louis. „Dobre. A kedy ich pôjdeme učiť lietať mimo dom?" zaujímal sa Alex. „Minimálne mesiac potrvá, kým spravíme všetko ostatné. Ak to stihneme skôr, tak začneme s lietaním skôr," informoval ho Louis.Alex kývol hlavou a usmiali sa na seba. Dokonca Alex zašepkal: „Milujem ťa viac než všetkých ostatných." Louis žmurkol a zavrnel.Alexej a Rodrick sa zobudili okolo 14:45 hod. Naobedovali sa spolu s Alexom a Louisom a začali sa rozprávať o hrách. Dorozprávali sa tesne pred večerou. Počas večere a po nej pozerali v TV film Skrotenie zlej dračice. Trval 2 hodiny a bavili sa. Po skončení filmu išli spať s rozlúčením sa.Na ďalší deň po raňajkách bola logopédia a po nej 2 a pol hodinový tréning. Presne ako deň predtým. Avšak tentoraz bratia nezaspali. Nechcelo sa im.Po obede išli všetci štyria na prechádzku. Stretli Danyho a Nicka, ako sa rozprávajú s 12 ročným drakom. Sotva sa pozdravili, Dany poznamenal: „Ako sa vám darí?" „Super. Alexej a Rodrick sú veľmi dobrí draci," zareagoval Louis. „To som rád," dodal Dany a každý pokračoval v svojej trase.O mesiac začali Louis a Alex bratov učiť lietať. Bratom sa zo začiatku nedarilo, takže boli z toho smutní a deprimovaný. Alex im vtedy povedal: „Čoho sa bojíte? Že sa nikdy nenaučíte lietať? Kedysi som si zlomil v krídlach niektoré dôležité kosti. Hoci som sa vyliečil, všetci mi hovorili, že už nikdy nebudem môcť lietať. A viete, čo sa stalo?Vykašľal som sa na ich názory a znova som sa naučil lietať. Chcem tým povedať, že keď budete trénovať, naučíte sa to." „Máš pravdu, Alex. Zvládneme to," zareagoval Alexej. Rodrick sa pridal: „Zajtra pokračujeme v lietaní." Alex a Louis sa na nich usmiali. Bratia im úsmev oplatili. Rodrickovi a Alexejovi rodičia ich potichu sledovali. Sú radi, že si oni štyria rozumejú.O 2 mesiace vedeli bratia veľmi dobre lietať a stále sa učia nové triky. Baví ich to a chcú dotiahnuť lietanie na majstrovskú úroveň. Ich rodičia im to tolerujú, lebo lietanie je jedna z mála zábav, ktorú môžu robiť počas celého roka.Najkrajšie bolo, keď prišli pozrieť Danyho skupina ich rodičia. Po privítaní sa a ukázaní mestečka boli rodičia milo prekvapení. Ich deti sa zmenili k lepšiemu. Jediný, kto tam nemá rodičov, je Alex. Do osemnástky žil v domove pre dráčatá. Louis toto trápilo. Keď to spomenul rodičom, mama mu povedala: „Je to tvoj brat - dvojča. V domove pre dráčatá bol z dôvodu, že sme sa o neho nemohli starať z finančných dôvodov." „Aha. Mám mu to povedať?" zareagoval Louis. „Áno. Večer odlietame domov," dodal otec. Louis kývol hlavou a usmial sa.Len čo Alexovi oznámil, že sú dvojčatá, Alex zavetil: „Ďakujem, že si mi túto informáciu prezradil. Som rád, že mám rodinu a brata - dvojča. No už nie sme gayskí partneri, ale gayskí bratia. No vráťme sa k rodičom spolu." Len čo sa k nim vrátili, otec im povedal, aby sa mali radi a tolerovali sa. Bratia súhlasili a objali sa na pol minúty. Po odlete rodičov sa vrátili k Alexejovi a Rodrickovi. Spolu s ich rodičmi sa navečerali.Po večeri sa Alexej opýtal: „Aké bolo stretnutie s rodičmi?" „Dozvedeli sme sa, že sme dvojčatá," informoval ho Alex. „Zaujímavé," poznamenal Rodrick.V dobe, keď museli Alex a Louis odísť na posledné stanovište, sa večer pred odchodom rozprávali s Alexejom a Rodrickom. „Ako iste viete, zajtra odchádzame. Budete nám veľmi chýbať," začal Alex. „Aj vy nám. Naučili ste nás lietať, zosilneli sme, odstránili ste nám niektoré problémy a vieme pekne rozprávať.Navyše, Alexovi sa veľmi zmiernila dyslexia a takmer vôbec nie je poznať, že ju má," zavetil Alexej. „To je pravda. A je veľmi slušný a milý. Mne sa dokonca zvýšila sebadôvera a sebavedomie a nebojím sa úspechu," poznamenal Louis.„Prídete nás niekedy navštíviť?" chcel vedieť Rodrick. „Len čo budeme mať čas a možnosť sem priletieť, určite prídeme," sľúbil Alex s úsmevom. Potom išli spať.Na ďalší deň si Alex s Louisom zobrali svoje veci a prišli k zvyšku ich skupiny. Zvítali sa a okamžite odišli na posledné stanovište. Prišli naň tesne po západe Slnka. Počas cesty mali šťastie.Keď boli na stanovišti, prišiel za nimi organizátor a oznámil im: „Výborne. Len čo sa vrátite domov, odovzdáte mi výbavu a môžete ísť späť k svojim rodinám." Celá skupina sa na neho usmiala a organizátor odišiel domov.Po návrate domov a odovzdaní výbavy sa všetci bez výnimky ospravedlnili medzi sebou, rodine a starým priateľom. Všetci si odpustili a aj rodina a starí priatelia im odpustili.O 2 roky sa Alex a Louis vrátili do mestečka, ktoré slúžilo ako zvláštne stanovisko a kúpili si tam dom. Potom išli za Alexejom a Rodrickom. Všimli si, že sa trochu zmenili. Sú väčší, silnejší, majú dredy a začal im puberta. A ako bonus sú majstri v lietaní. Po zvítaní sa s Alexom a Louisom začali riešiť, čo sa im za posledné 2 roky stalo.Na záver sa dohodli, že Alex a Louis budú pomáhať Rodrickovi a Alexejovi pri do-spievaní, lebo im najviac veria. Ako darček im vyčistili akné na tvári. Rodičia o tom nevedeli, pretože bratia boli u Alexa a Louisa doma. Bratom sa uľavilo a ešte viac, keď im vyčistili akné na chrbte. Poďakovali im a vrátili sa domov. A vždy, keď mohli, boli všetci štyria spolu, lebo im je dobre. Odvtedy žijú šťastne naveky.

Ako sme sa stali lepšímiWhere stories live. Discover now