HARRY

Za dvermi som počul blížiace sa šuchtavé kroky. Napravil som si vlasy, ktoré mi padali do čela a čakal, kedy sa dvere otvoria.

"Dnes vážne nie..." zamračila sa, keď ma uvidela. Musel som sa zasmiať. Ak sa chcela vyhnúť nechceným návštevám, mala by v prvom rade skontrolovať cez priezorník osobu stojacu za jej dvermi, skôr ako otvorí dvere.

Spojila nahnevane obočie a obzrela si svoje oblečenie. Vždy som ju zastihol v niečom....neformálnom. Na nose mala okuliare s hrubým rámom, prísne oči boli tentoraz bez obvyklej čiernej očnej linky mimoriadne jemné.

Zaškeril som sa, jej vlasy boli riadny neporiadok. Rýchlo si ich rozplietla a uhladila. Popri tom potiahla nosom. Naozaj boli jej oči červené od plaču?

"Vaše auto je už opravené..." otvoril som dlaň, v ktorej sa objavili kľúče od auta. Mal som kontakty na kvalitnejších a lacnejších automechanikov ako Tia so svojou sestrou. Prekvapene nechala ústa otvorené, párkrát na mňa zaklipkala dlhými mihalnicami a ustúpila z dverí. Urobil som jeden veľký krok a prekročil prah dverí. Udivila ma tma, v ktorej bol zahalený celý byt. Pamätal som si ho ako slnečný byt....

"Vyzerá to tu ako byt manželky grófa drakuly.." uchechtol som sa, Tia na moju poznámku nereagovala a ďalej ma viedla do obývačky. Tam..znova to isté, na veľkých oknách boli stiahnuté rolety a pre istotu boli zatiahnuté aj závesy. Celú izbu osvetľovala len veľká televízia, spoznal som film, ktorý pre moje klopanie stopla.

Bridget Jonesová.

Ooooou . Bridget Jonesová, na stolíku z polovice vyjedený kýblik zmrzliny a tabletky od bolesti, uslzené oči, pokrčená deka na gauči, vedľa plyšový macík....

"Rose je doma?" spýtal som sa nezaujato. Zavrtela hlavou a znova sa zabalila do deky.

"Vidíš ju tu niekde? Ak by bola doma a započula, že prišiel Harry.." prekrútila očami. "... hodila by sa ti hneď do náručia.." bolestne sa zatvárila a skrčila sa do klbka.

Potichu som vydýchol, mal som pocit, že teraz je alergická ešte aj na vzduch, ktorý vydychujem.

"Nemusíš na mňa žiarliť..." bez prudkých pohybov som si k nej sadol, prepálila ma pohľadom. Ženské a tie ich dni...

Prekrútil som očami a natiahol sa po zmrlinu.

"Môžem?" radšej som sa opýtal, prikývla.

"Ak by som mohol, tak by som zariadil, aby ti nebolo takto zle..." povzdychol som a vložil si do úst kopistú lyžičku zmrzliny. Sledoval som zaujato film, nikdy pred tým som ho nevidel.

"Vy muži to máte také jednoduché!" zasyčala.

Nemal som to urobiť, ale urobil som to.

Arogantne som si odfrkol.

Bočným pohľadom som videl ako sa Tii divoko rozšírili oči. Ťažko som prehltol.

"Ako sa opovažuješ..." prižmúrila oči a hlasno fučala ako býk. 

O bože, ako som sa opovážil... 

Bál som sa jej ďalšej reakcie.

"Tia.." ľahkým úsmevom som sa ju snažil upokojiť, nechýbalo veľa, aby vybuchla ako sopka. 

Na čo si sem chodil Harry, na čo....teraz ťa zaživa vyzlečie z kože...

"Vieš čo so mnou moje telo práve robí?!" vyprskla. Len som vyľakane zavrtel hlavou. Už nesedela pokojne zababušená v deke, teraz sa hrozivo týčila na do mnou, jednou rukou sa opierala o gauč vedľa mojej hlavy. Aby som sa aspoň trochu uchránil pred jej hnevom, zaryl som sa hlboko do gauča.

"Všetko ma bolí, neviem, či mám ležať, sedieť, stáť alebo chodiť! Nič nepomáha!" jej sladký dych ovial moju tvár. Tiina blízkosť sa mi páčila.

Ak by si na mňa sadla obkročmo, mohol by som jej dať masáž....

"Nevychádzam z bytu, pretože sa mi chce vraciať pri akomkoľvek smrade fastfoodu! A to som ešte pred týždňom v noci vyjedala celú chladničku!" skríkla nahnevane, prestal som si ju predstavovať nahú a venoval jej svoju pozornosť.

"Plačem aj keď si urobím slabý čaj a strašne ma bolia prsia.." zaplakala a stiahla sa späť na svoje pôvodné miesto. Ťažko som prehltol, až teraz som si všimol, že nemá pod tričkom podprsenku.

"Tia..." ľútostne som sa k nej prisunul.

Škaredo na mňa pozrela, zasmial som sa.

Dovolila mi, aby som presunul jej hlavu na moje rameno, celú som si ju prisunul bližšie. Cítil som ako zovrela prstami moje tričko na hrudi, uvoľnene vydýchla, jej hnev bol preč. S veľkým riskom som nasmeroval moju ruku pod jej tričko, dlaň som priložil na jej nafúknuté bruško.

Facka neprichádzala, naopak, položila jemne svoju ruku na tú moju.

"Lepšie?" slabo mi prikývla, oči mala zatvorené. Prstami som jej jemne stláčal citlivé podbruško, mohol som počuť ako pod mojim dotykom spokojne zapriadla. 

Pretože moje ruky dokázali robiť zázraky. 

"Čo to robíš?!" odskočila odo mňa, rukami sa objala okolo trupu. 

Na moju obranu...

Ja som za to vážne nemohol. Ťažko som sa ovládal, keď som mal na hrudi takýto kus ženskej. Rukou som prešiel nevinne o niečo vyššie a dotkol sa jej prsníka.

"Vypadni!" vyskočila na rovné nohy a rukou ukázala na dvere. Postavil som sa, hneď ma začala strkať von z obývačky.

"Ja.." štuchnutie.

"Som.." štuchnutie.

"To.." štuchnutie.

"Vedela..." štuchnutie.

Naozaj som to nechcel urobiť! Naozaj!

Otvorila dvere a znova ma štuchla.

"Tia, je mi to ľúto, ale keď tvoje prsia..." nedopovedal som, s obrovskou silou tresla dvermi. Moje vlasy sa zaviali.

"Naser si!" skríkla. Zasmial som sa. Tia bude určite v pohode...

I don't need a man - SKRead this story for FREE!