Kliatba večnosti (Nemŕtvi #1)

17. kapitola - Pokus

„Som na deväťdesiat deväť percent presvedčená, že mám pravdu."

„Tiež ťa zase rada vidím, Carmen." Sadla som si obkročmo na stoličku vedľa Al a presunula si slnečné okuliare na vršok hlavy. Dievčatá sa uvelebili na terase pri jedálni, ktorú od zvyšku nádvoria opticky delil vyvýšený priestor.

„Tretia prísada sa nachádza v jaskyni."

Zhrnula na stranu veci rozhádzané po stole – telefóny, iPad, dva poháre s kávou a jeden so zeleným čajom, misku zeleninového šalátu a prázdne taniere. Na voľný priestor poukladala poznámky z výpovedí svedkov, ktoré si urobila výskumníčka Sarah Howellová. Pátrali sme po nej v snahe nájsť viac než krátky článok, ktorý bol skôr reklamou na jej chystanú prácu. Márne. Zistili sme iba to, že po nej zostal sedemročný syn Dean. Posledná správa o ňom pochádzala z článku o jej smrti, podľa ktorého skončil v detskom domove.

„Každý z mužov vnímal incident inak," pokračovala.

Áno, jedni videli padať skaly, iní tvrdili, že sa prepadala zem. Jeden z nich cítil čudný zápach, druhý sa nemohol nadýchnuť, tretí si pripadal ako prikovaný k miestu. Aj ich pocity sa líšili. Jeden v návale hnevu mlátil krompáčom do rozpadávajúcich sa stien. Ďalší si pripadal ako v prítomnosti boha – omámený, nehodný záchrany. Druhý sa naopak cítil silný ako niekto, kto má na dosah všetku moc sveta. Až na jediného sa nikto nesnažil ujsť. To on ich nasilu odvliekol k východu. Schytal pri tom mnoho rán, lebo sa mu urputne bránili. Bol tiež posledným, ktorý prišiel o život.

„V čomsi sa však zhodli. Videli zelenú farbu."

„Takže za to môže Zlá čarodejnica zo Západu?"

Ignorovala ma. „Jeden mal dojem, že jeho koža zozelenela. Ďalší uviedol, že v stenách navôkol bilo zelené srdce. Tretí – ten, ktorý ich zachránil – vravel, že v ich očiach videl zelené svetlo."

„Ako nám táto informácia pomohla?"

„Ten, ktorý videl ‚zelené srdce', zomrel prvý. Dostal infarkt počas cesty do nemocnice. Vraj ho čosi ochromilo. Cítil strach i letargiu. Zdalo sa mu, že sa hýbe a zároveň stojí na mieste uprostred chaosu. Medzi rečou sa zmienil, že videl zelené srdce. A ešte zaujímavejšie je, že mu niečo, sám netušil čo, spálilo dlane – ba až rozleptalo. S každým kilometrom, ako ho sanitka viedla preč, bol divokejší. Jeho srdce nevydržalo ten tlak."

„Mohol vložiť tretí kúsok skladačky na miesto," dodala Alexandra.

„To by znamenalo..." Ani sa mi to nechcelo vysloviť. „Znamenalo by to, že nejde o náhodný objekt, ale o magický artefakt. Taký, ktorý –"

„Ktorý v každom vyvoláva iné pocity. Možno v závislosti od charakteru. Chlap s krompáčom mal problémy s násilným správaním. Muž, ktorý označil kameň za boha, chodil na kňazský seminár a pred vysvätením si to rozmyslel. Manželka toho prvého bola stíhaná za domáce násilie. Minulosť skoro každého robotníka vieš spojiť s pocitom, ktorý v nich vyvolal pobyt v bani."

So zastonaním som si oprela čelo o operadlo stoličky. „Skvelé. Lebo apokalypsa by nám nestačila."

Na stole zapípal iPad a Alexandra sa ho chopila.

„Pátrala som po ňom," pokračovala Cam. „Nenašla som nič pod termínom: zelený kameň, ktorý vyvoláva skryté emócie."

„Mám oázku," prehovorila Chris s plnými ústami šalátu. „Puedpokuadáme," v rýchlosti prehltla, „že uroboros označuje baňu ako miesto apokalypsy pre celú tú záležitosť s bariérou a čakaním na harmóniu svetov či čo. Nemôže naopak označovať tú magickú onú... vecičku?"