Ahojte volám sa Vírus, čudné meno však? Ale to není jedína čúdná vec.
Pamätám si aj na také veci keď som sa napríklad iba narodila. Moja mama mala blond vlasi a môj oco ich mal hnedé. Keď som sa narodila tak som všetkému aj rozumela... takže som vedela že som sa mame nepáčila mala som staršiu sestru a tá mala tiež blond vlasi ako mama, samozrejme ju mama rozmazlovala oco mi potom zomrel, niekto ho zabil. Keď som ešte bola v nemocnici počula som aj to ako doktorka hovorila s mamou že testy nedopadli dobre mama ju ignorovala. Keď som prví krát bola v škole tak sestra hovorila že som adoptovaná, ale nevišlo jej to keď to povedala každý ma ľutoval takže som sa mala fajne. Na druhóm stupni som jeden krát dostala 5 takže som sa bála čo povie mama. Keď som prišla domov s plačom mama bola v jedálni a na zemi ležala nejaká osoba. : ma...mi už som... doma. Len tak tak som to povedala. Keď sa na mňa mama otočila tak dala ukazovák na peri: keď to niekomu povieš nájdem si ťa. Mlčala som od strachu. V ôsmom ročníku si ma kamarátky všimli že vyzerám zle no nakoniec som im to povedala domov som ani nechcela ísť no musela som. Keď som bola pred domom videla som ako mama spí na gauči. Bála som sa takže som sa rýchle pobalila zobrala som bendzín z garáže a zapaľovač :prepáč mami. Povedala som v hlave a zapla zapaľovač dom horel a horel až sa vrátily susedia z turistyky všimli si ako horí dom a ja sedím pri ňom s kuframi. Samozrejme som utekala čo najrýchlejšie. Nakoniec som bývala v jednej uličke kde bolo veľa vecí, nebolo to príjemné ale vybrala som si to sama takže som premýšľala a premýšľala čo budem robiť. Jeden raz som bola vonku a zrazu sa mi zatvárali oči. Prebudila som sa v nemocnici a hovorila som si :čo tu robím sakra?! Nakoniec ma dali do detského domova. Na druhí týždeň presne v stredu keď som išla spať tak sa mi niečo snívalo: Vírus si to ty? :oci!! :Vírus je to tu pre teba nebezpečné tvoja mama stále žije. : Čo že ale ako? :to ani ja neviem ale musíš utiecť. :Čo?! Ako a kedy?! : pod kríkom na vašej záhrade ti nechám mapu a zajtra utečieš zachráň sa aspoň ty. : Čo že?! Oci kde si!? Ahhhhh!!! Huh to bol len sen ale pôjdem sa pozrieť hľadala som akí krík by to mal byť a nakoniec som ho našla. Čože? Čo tam žiary? Čo to je!!??
Bolo to ja ani neviem no vrátila som sa. Bol už večer takže som išla spať. Keď som spala tak sa mi zase niečo snívalo:Vírus ja si ťa nájdem. : mami? A zrazu bolo po snu keď som sa zobudila tak som išla von a tá vec zrazu začala pípať :pip pip pip. Prečo pípaš? Ah neotravuj! A hodila som to do trávi : Vírus mne sa nikdy naschováš. : mami!? A pochopila som prečo to pípalo. Koniec prvej části
YOU ARE READING
Virus
AdventurePríbeh tohto dievčaťa je veľmi dobrodružný. Spolu s jej kamarátmi vám ukážeme, ako to bolo.
