FATE [VMinKook; TR] ✔

109.

Jungkook nakoniec odišiel domov, pretože ho o to Jin prosil. Jimin mu povedal, že je to v poriadku, že potrebuje svoj priestor predtým, než si budú navzájom prekážať.

No samozrejme, Jimin bol na dne, pretože nerád spal osamote. Ľahol si do svojej veľkej postele, cítiac sa osamelo, pretože mu chýbali jeho priatelia.

Chcel napísať Taehyungovi, no nevedel, či to má dovolené. Keď ich Taehyung požiadal o pauzu, znamenalo to skutočnú pauzu v ich vzťahoch?

Keď o tom premýšľal, bol smutný.

Keď sa Jungkook v pondelok ráno zobudil, hneď si želal, aby si mohol pritúliť svojich milencov, no miesto toho ho Jin vytiahol zpostele. Doslova.

„Pusti mi ten členok!" zakričal Jungkook, keď ho dostával z postele a on sa snažil prichytiť čela postele.

„Kurva!" Zafučal Jin, keď ho znovu začal ťahať dolu z postele.

„Jin, spadnem-"

Jin odskočil, akonáhle Jungkook tvrdo dopadol na zem.

„Ow!"

Jin mu vinne pomohol zo zeme a pokrčil plecami.

„Prídeš o pätnásť minút neskôr do školy. Povedal som Jiminovi, že ťa vezmem, pretože sa stresoval kvôli testu."

„Nemáš auto."

„Ja viem. Klamal som. Pôjdeš peši."

Jungkook zalapal po dychu, keď Jin odišiel.

„Povedal si, že ma odvezieš a potom mám ísť peši?"

Jin neodpovedal a Jungkook iba neupravený vyšiel z dverí.

Rýchlo sa obliekol a s taškou šprintoval k dverám a nezabudol sa otočiť za Jinom, ktorý sa usmieval do telefónu.

Bežal desať minút a ďakoval Bohu, že bol vo forme. Zastavil sa pri vchode, aby nabral dych a skoro vyskočil z kože, keď si všimol malej dievčiny, ktorá stála po jeho boku a dívala sa naňho.

„Oh, kurva," zašepkal Jungkook a chytil sa za hruď,„nevšimol som si ťa."

Dievča, ktoré tam stálo sa začalo červenať a pevnejšie uchopila popruhy na taške.

„Oh!"

Jungkookov dych sa konečne upokojil a kývol jej.

„Dobre. Musím ísť do triedy."

Predtým, než vykročil preč, zastavil sa a pozrel sa na dievča, ktoré sa naňho uprene dívalo.

„Akú máš hodinu?"

Zažmurkala.

„Uhh, neviem. Som tu nová."

Jungkook iba zvraštil obočie.

„Tak prečo tu si?"

Tvár jej znovu trochu sčervenala a sklopila zrak.

„Snažím sa nabrať odvahu ísť dnu."

Jungkook sa cítil zle aj za to dievča. Pozrel sa na ňu a pomyslel si, že vyzerá trochu ako prváčka, no pravdepodobne to bolo inak. Mala dlhé čierne vlasy a na sebe ružovú sukňu s bielou blúzkou. Bola roztomilá.

„Oh, chceš ísť so mnou?"

Prikývla a nasledovala Jungkooka, zostávajúc pár krokov zaním.

„Prečo začínaš školu posledným mesiacom?" spýtalsa Jungkook a spoza pleca sa na ňu pozrel.

Pokrčila ramenami.

„Nedávno sme sa sem presťahovali. Mama sa nestarala, či dokončím štúdium na inej škole."

Jungkook hmkol a otočil sa na ňu.

„Akú máš prvú hodinu?"

Dievča si vytiahlo rozvrh a prečítalo: „Dejepis."

Jungkook sa pozrel na papier a prikývol.

„Trieda je tým smerom."

Cez chodbu kráčali o niečo dlhšie. Dievča ho dobehlo.

„Volám sa Lara."

Jungkook vzhliadol a trochu sa na ňu usmial.

„Som Jungkook."

Usmiala sa, akonáhle sa otočil. Lara považovala Jungkooka zapekného. Bol vysoký a mal svaly. Bol obklopený určitou nebezpečnou atmosférou, aj keď pre ňu bol sladký. Nemohla to vysvetliť, no zamilovala sa.

Jungkook napokon zastavil pri dverách a ukázal na ne.

„Tu je tvoja prvá hodina, ktorá je pravdepodobne skoro už u konca, tak tu jednoducho počkaj," povedal Jungkook.

Prikývla a pozrela sa naňho.

„Uvidíme sa znovu?" spýtala sa a znovu sčervenala.

Jungkook pokrčil ramenami.

„Aký si ročník?"

„Som druháčka."

Jungkook vysoko nadvihol obočie.

„Wow. Si nízka."

Lara sa zachichotala.

Jungkook ju potom požiadal o rozvrh a uvidel, že má pred obedom rovnakú hodinu ako ona.

„Myslím, že sa znovu uvidíme," povedal a papier jej podal späť.

Široko sa usmiala.

Jungkook jej povedal 'ahoj' a odišiel rovnako, ako zazvonil zvonček na koniec hodiny. Lara sledovala, ako odchádza. Všimla si, že sa ľudia od neho držia bokom a ako má väčšina ľudí z neho strach.

Bola doňho úplne zamilovaná.

©taehyungbby-
All rights reserved