„Kto si?" 

Každý deň, takmer mesiac, počujem túto otázku, a zakaždým, znova a znova núti srdce zvierať a jeho hlas sa trasie. 

Amnézia.

Doktori hovoria, že je to vážna choroba. Neverila som im. Odmietala som veriť v čokoľvek na dlhú dobu. Stratila som vieru, ako som stratila jeho...

Oprava.

Stratila som vieru, keď som stratila jeho. 

Stratila som všetko.

Stratila som jeho.

Stratila som seba.

Od detstva sa obávam tohto ochorenia. Ale nikdy ma nenapadlo, že jej budem čeliť. 

„To je..." začal hovoriť, no zabránili mu v tom slzy. „to som ja, Ash...Opäť si ma nepamätáš?" 

Samozrejme, že je to hlúpa otázka, keď ju počujem skoro každý deň. 

Musím si na to zvyknúť.

Doktori hovoria, že je to jedinečný prípad.

Ale...

Ako, sakra, môže byť jedinečný prípad? 

Ako? Keď pamäť stratím každý druhý deň? Ako? 

„Prepáč, ale nie. Ty...si krásna, ale nepamätám si ťa. Nepamätám si nič."

Tie štyri slová.

Zakryjem si tvár dlaňami a začnem ticho plakať. ...Na nič si nepamätám...Bože prečo? Prečo on? 

A v mojej hlave sa opäť vynorili jeho slová, ktoré povedal asi pred rokom po jednom z ich koncertov...

☽ 22.08.2016.☽

„Vieš, spievame o amnézii a možno je pravda, že je to hrozné. Predstav si, že som sa prebudil a nepoznám ťa..." zastavil sa a smiešne sa zvraštil. „ale ty si nejakým spôsobom so mnou, že? Až do konca? 

„Do konca. Vždy. Až do konca, Ash..."

„To je dobre, pretože kto vie, kedy príde koniec, že? 

V poslednej dobe ma desí.

„To nie je vtipné." 

„Nie, ale čo keď umriem zajtra? Takže, carpe diem, moja milá!" ( carpe diem/ ži naplno )

„Idiot. Vždy budem contra spem spero." ( contra spem spero/ Dúfam, že vždy budem proti nádeji. )

„Sakra, ja neviem, ako ti mám odpovedať v latinčine, 1-0 v tvoj prospech..."

„Je mi to jedno. Mám skôr strach z tvojho správania. A áno, stále si idiot."

Vedela som, že žartuje, ale niečo vo vnútri mi hovorilo, že nie všetko bude také dobré. Viete, ako predtucha...

„Tvoj vlastný idiot." usmial sa, naklonil sa a jemne ma pobozkal.

☽ 11.09.2017. ☽

„Hej, neplač." povedal, chytil mi ruku a odťahoval od tváre. „Povedz mi, ako sa voláš." vstal z postele a zároveň aj ja. 

Všetko opäť zhoršil. Nepamätá si svoje meno. 

„Ashton Fletcher Irwin" povzdychla som si „tvoje meno je Ashton Fletcher Irwin." 

„A tvoje?"

„Julie Anna Rose" 

„Julie? Ale ja nie som Romeo." zasmial sa.

Viete, ako veľmi bolí vidieť človeka, ktorého milujete, keď sa práve teraz s tebou smeje, ako by bol celkom blízko, ale keď je to zároveň tak ďaleko?

Amnesia || a. i. (Sk Translation)Read this story for FREE!