Chapter 78

13.6K 698 94

Hruď sa mi nadvihovala v najnepravidelnejších intervaloch aké môžu byť. Zdalo sa mi akoby som sa nemohol poriadne nadýchnuť, preto som zakaždým chytal druhý dych. Zdesene som sa díval na množstvo ľudí okolo Tary a na sanitárov ako ich žiadajú, aby odstúpili. Dorazili asi pred dvoma minútami a okamžite sa na ňu vrhli. Odstrčili ma od nej ako prašivého psa a ja som nevedel čo sa to s ňou deje.

,,Resuscitujeme.“ Počul som  jedného z nich. Ona stále nežije. Oboma rukami som sa chytil za hlavu a snažil sa zhlboka dýchať. Avšak každé jedno nadýchnutie bolo ťažšie a ťažšie uvedomujúc si, že ona nedýcha. Pot mi stekal po všetkých možných cestičkách môjho tela.  Vrhol som sa   do hŕstky ľudí a odstrkoval ich z cesty. Všetci boli maximálne zhrození z tejto situácie. Celá moja ústna dutina aj hrdlo boli vyprahnuté a suché ako púšť. Srdce mi tĺklo ako o život a hlava mi išla vybuchnúť kvôli bodavej bolesti do spánku. Išiel som sa zblázniť kvôli nevedomosti, v ktorej som bol. Netušil som čo jej je a to ma privádzalo do šialenstva. Videl som len to najhoršie. Čierne myšlienky ovládli moju myseľ, zatiaľ čo som sa predral až ku sanitárom. Zohol som sa k nej.

,,Kurva tak čo jej je?“ vykríkol som. Dorazili sem ďalší sanitári s nosidlami. Všetko som to vydesene pozoroval.

,,Stále nedýcha. V sanitke budeme defibrilovať,“ povedal jeden z nich a vzápätí preložili Tarine telo bez známok života na nosidlá. Frustrovane som  si opätovne vošiel do vlasov a zovrel si ich v pästiach.

,,Kurva to ma tu nikto nepočúva? Čo je do pekla je? Som jej priateľ do hajzlu.“ Jedného zo sanitárov som surovo chytil za zápästie a otočil ho čelom k sebe, zatiaľ čo ďalší viezli Taru na kolieskových nosidlách von zo sídla.

,,Mohli by ste sa upokojiť prosím?“  vytrhol ruku z môjho zovretia, no ja som sa nedal odbiť a znovu ho uchopil.

,,Vy chcete, aby som sa do hajzlu upokojil? Moja priateľka nežije a ja sa mám kurva upokojiť? Čo jej je?“ Vykríkol som na neho.  Čo si o sebe do hajzlu myslí?  Za lakeť ma uchopili niečie ruky a silne mi ju stlačili. Gemma.

,,Preboha povedzte čo je s ňou?“ Nariekala. Keď som k nej stočil pohľadom a uvidel, že jej po tvári stekajú slzy len ma to viac rozrušilo.

,,Vaša priateľka má akútnu zástavu srdca, spôsobenú infarktom. Ak sa okamžite nedostaneme do nemocnice v žiadnom prípade neprežije takže...“ Ďalej som ho nepočúval.  Všetky zvuky naokolo utíchli a ja som len prázdne hľadel na sanitára ako sa mu otvárajú pery, no žiaden zvuk z nich nevychádzal. Pohľad som presunul ku dverám a uvidel ako ju vynášajú. Moje telo oblievala neznesiteľná horúčava a triaška zároveň. Prisahám, že som sa triasol aj vo vnútri. Celé moje vnútro vibrovalo a snažilo sa vstrebať informáciu, ktorá sa mu dostala od sanitára. Pohľad na východ mi prekazila postava v zlatohnedých šatách dívajúc sa taktiež k východu. Zamračil som sa a ona otočila pohľad ku mne.  Matka.  Adrenalín a zlosť, ktoré sa skrývali hlboko vo mne kvôli tomu incidentu, vyplávali na povrch. Vykročil som k nej najrýchlejšie ako som vedel.

,,To všetko je tvoja vina,“ vykríkol som a pevne ju chytil za ramená. Nervózne som ňou začal triasť.

,,Ty zato môžeš! Kurva kvôli tebe dostala infarkt. Ty zato môžeš. Ty za toto môžeš.“ Vrieskal som a trhal jej telom. Pred očami som mal matkin vydesený, no aj napriek tomu podrazácky výraz. Niečo mi vravelo, že v tom má prsty. Neviem ako to urobila ale urobila to. Mal som ju chuť škrtiť a nejako jej ublížiť. Bolo mi jedno, že je to moja matka. Aj tak ma nikdy nemala rada. Niekoľko rúk ma uchopilo a bránilo mi vykonať to čo som chcel.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now