6

10 2 0

,,Diana, počúvaj ma! Musíš ma vypočuť!" prenasledoval ma chodbou. 
,,Nemusím, daj mi pokoj!" kričala som po ňom, môj hlas sa ozýval prázdnou chodbou.

,,Diana, prosím." vydal zo seba skľučujúci povzdych, čo ma prinútilo mierne obrátiť hlavu. Vedela som, že pohľadu do jeho očí neodolám. A ani som neodolala. Okamžite som zastala a on ma chytil za ruku aby som mu neušla. To ma prinútilo vrátiť sa do reality a vytrhnúť sa mu. Nechcem s ním mať nič spoločné!

Asi pochopil to, že nemám v záujme sa s ním baviť a nechal ma ísť. Robím dobre? Dalo by sa povedať, že to je môj jediný kamarát, ak nepočítam Brynne. 
,,Prepáč." pošepkala som skôr sama pre seba a rozbehla som sa smerom do mojej izby. Doteraz som bola sama a stačilo mi to, netreba mi nikoho. Ani jeho.

,,Ahoj Didi! Hľadala som svoju zubnú kefku a toto som ti našla pod vankúšom. Čo to je?" spýtala sa ma spolubývajúca nevinným pohľadom a v ruke držala moje žiletky.
,,Preboha, daj to sem!" skríkla som a rozbehla sa k nej.
,,Nie! Povedz mi čo to je!" nechcela sa pustiť balíčka. Ešte chvíľu sme oň spolu zápasili. Necítila som sa bezpečne ak o ňom niekto vedel. Usmiala som sa keď som ho víťazne držala v ruke. 

,,Dievčatá, čo to tu je za hluk?" do miestnosti vtrhla doktorka a jemne za sebou privrela dvere. Vystrašene som sa na ňu pozrela a balíček som skryla za chrbát. Mohla som len dúfať, že si to nevšimla.
,,A ty Diana, čo to držíš za chrbtom?" zamračene sa na mňa pozrela. A do šľaka, do čoho som sa to namočila.

Meet me in the hallway [H.S] [SK]Read this story for FREE!