𝐹𝓇𝑜𝓂 𝓋𝒾𝓁𝓁𝒶𝒾𝓃 𝓉𝑜 𝒢𝒰𝒞𝒞𝐼 𝓂𝑜𝒹𝑒𝓁

Miss ya

Ubehol týždeň od JungKookovho odchodu. Ja a Jimin sme sa zblížili o trochu viac ako to bolo na kamarátov zdravé. Nebolo to tým, že by sa po mne zrazu začal Jimin nevhodne sápať alebo, že by som si ja v ňom hľadal náhradu za Kooka. Proste sme spolu trávili akosi viac času a taktiež sme chodili do ateliéru, kde ma Jimin dvakrát prinútil aj pózovať ako model. S tým čiernovlasým mužom bola zábava. No aj napriek našej novonadobudnutej blízkosti som sa mu nevedel zdôveriť s tým, čo sužovalo moje srdce.

Chýbal mi Jeon JungKook. Nemyslel som si, že to niekedy poviem, ale bola to pravda. No moje pocity boli oprávnené. Veď s tým človekom som bol nonstop viac ako dva mesiace, aj keď som niekedy jeho prítomnosti mal až po krk. Uznávam, že za ten čas som nebol to najmilšie stvorenie pod slnkom, no aspoň som tak vyzeral. Párkrát mi uz vážne nechýbalo veľa k tomu, aby ma JungKook vrátil do sirotinca.

Nedočkavo som sa pozrel na mobil a čakal kedy sa JungKook ozve.

Áno, ten kokot nemal žiadny šiesty zmysel, ktorý by mu našepkal: ,,hej, JungKook, Taehyung čaká kedy mu zavoláš a povieš, že si este stále medzi živými."

Chcel som od neho tak veľa? Mohol mi napísať aspoň na messenger. Poslať mi email. Alebo ja neviem napísať mi list a poslať mi ho... Dobre, tak toto nie, ale... Agrrrr. Som zúfalý.

Zdvihnem svoju hlavu do hora a pozriem sa na hodinky. Trištvrte na osem?!

,,Kurva, kurva!" Rýchle som vystrelil z postele a začal sa obliekať do pokrčenej uniformy zo včera. Vedel som, že ak do školy neprídem na čas, tak sa školská brána zavrie a ja som nechcel byť znovu prichytený riaditeľkou ako sa hrám na Spider Mana.

-

,,JungKook?" Ozval sa za mojim nahým chrbtom NamJoon. Práve som si po dlhom a namáhavom dni chcel trošku odpočinúť tým, že si doprajem horúci kúpeľ, keďže sme celý čas s NamJoonom dohliadali na prípravy a pobehovali okolo hostí, ktorí boli pozvaní na slávnu Gucci prehliadku. Miestni taliani boli vážne ľudia plný vášne. Ich nadšenie pre vysokú módu ma nikdy neprestane udivovať. Taktiež som mohol s istotou tvrdiť, že tí ľudia boli veľký pôžitkári a žili úplne iným životom ako my kórejci. Oni ani z polovice nedreli tak ako my a ich spoločenský život bol veľmi odlišný.

Možno preto ma Taliansko svojou kultúrou tak veľmi pohltilo. Pristihol som sa pri tom ako myslím na to, že by som tu chcel jeden alebo dva roky pobudnúť a odhaliť všetky zákutia tejto krajiny.

,,Áno?" Otočil som sa na neho hore bez a vôbec mi nevadilo, že ma takto vidí.

,,N-no, chcel som sa ťa spýtať, či by si našiel dole so mnou na večeru." NamJoon horlivo gestikuloval a nevedel kam sa má skôr pozerať.

,,Dobre, ale poznám lepšiu reštauráciu. Je tu za rohom a varia tam tak dobre, že sa ti bude o tom ešte týždeň snívať." Predniesol som nafúkane a vystrčil bradu do hora. NamJoon sa na mňa zvedavo a potom sa usmial.

,,Tak ideme?"

-7.4. 2018