2

12 0 0

,,Diana, poď večerať!" prišla do mojej izby sestrička a našla ma ako som sedela na posteli a čítala knihu. Samozrejme, nechcela som, aby ma chytili a aby zistili, že ani ústav mi nezabráni v tom aby som nevyvracala všetko jedlo, ktoré moje telo musí prijať.
,,Už idem." zamrmlala som a odložila som knihu pod vankúš, kde schovávam aj svoje žiletky. Sestrička ma odprevadila do obrovskej jedálne, ktorá mala chemický zápach po čistidlách na pleseň. Postavila som sa do radu ľudí, ktorí čakali na večeru. Pripomenulo mi to školskú jedáleň.

Stará kuchárka mi na tanier naložila, ak sa to tak dá nazývať špagety, ktoré boli nedovarené a na to lacný kečup. Keď už chcú, aby som začala jesť, mohli by aspoň variť dobre, pretože ani normálny človek by toto nechcel zjesť. Všimla som si, že ma sledujú sestričky a doktor, tak som naoko niečo zobla ale iba som tú porciu rozrýpala a skoro nič som nezjedla. Dovolili mi to odniesť, tak som to vyhodila a odišla späť do izby. Cestou tam som prechádzala okolo viacerých izieb s otvorenými dverami a nachádzala som tam veľmi zaujímavé osoby. Bolo tam jedno krásne možno deväťročné dievčatko s plavými vlasmi zapletenými do dlhých vrkočov. Kto vie prečo tu je. Ďalej tam bol nejaký chlapec, na ktorom ma hneď zaujali výrazné zelené oči, ktoré pozerali priamo do tých mojich. Rýchlo som odvrátila pohľad a rozbehla som sa do izby. Ľahla som si do postele a snažila som sa zaspať, ale nešlo to. Kto to bol a prečo sa na mňa tak pozeral? 

Po asi hodine sa mi podarilo zaspať aj keď ma neskutočne bolel žalúdok z toho, že som nič nezjedla. Zatvorila som oči a upadla do hlbokého ale bezsenného spánku.

Meet me in the hallway [H.S] [SK]Read this story for FREE!