Punishment

1.9K 254 22

Poslúchať? Tú vetu som počul snáď stokrát od vychovávateliek. A podarilo sa im to? No veď posúďte sami.

,,O tom pochybujem." Založím si ruky.

Hlavne sa neboj. Nič ti nespraví. Má len veľké reči.

,,Byť tebou tak si to nezhoršujem." Podotkne Jeon JungKook a v bielej košeli sa presunie ku skrini.

,,Ak čakáš, že sa ti osptavedlním..." Zdvihol som ruky na znak, že sa to slovo mňa netýka. Jeon JungKook sa z chuti zasmial a zo spodnej poličky vzal lano.

,,Taký naivný." Zamumle si pod nos a pozrie sa na mňa ako na korisť.

Takže toto bola hra? On je tá mačka a ja tá myš?

Nechcelo sa mi veriť, že som túto bitku prehral. No JungKookov pohľad ma o tom dosť silno presvedčoval.

,,Vyzleč sa." Prikázal a ja som nasucho prehltol.

,,Pred tebou? Nikdy." Odmietol som.

,,Ja som ťa o nič neprosil, Taehyung. Ja som ti to prikázal." Zahrmel Jeon JungKook a moje telo skamenelo.

,,Nebudem to hovoriť dvakrát, Taehyung." Varovný hlas ma prebral a ja som potovoril pery.

,,A žiadne prostesty." Napomenul ma, ústa som teda radšej zavrel.

Čo by sa stalo keby neposlúchnem?

Odpovede som sa nedočkal, pretože moje roztrasené ruky sa pohli k zipsu od mikiny. Pomaly som rozopol mikinu a hodil ju na zem. Chytil som medzi prsty lem čierneho trička a neisto sa pozrel smerom k Jeonovi JungKookovi.

,,Poračuj." Svoj sklamaný pohľad som sklonil k zemi a tričko začal vyhŕňať smerom nahor.

-

Stál som pred ním neschopný od neho odtrhnúť zrak. Mliečna pokožka vyzerala tak hebko, až som mal nutkanie sa jej dotknúť. A tie jeho šťenacie oči.

Teraz vyzeral ten chlapec úplne inak. Ruky sa mu triasli a jeho pohyby boli neisté. No najviac som si užíval ten submisívny pohľad. Dodávalo mi to neuveriteľnú radosť, pretože som konečne dokázal nalomiť chlapcovu tvrdohlavosť.

,,Do naha." Spresnil som svoju požiadavku, keď jeho čierne boxerky ešte obopínali jeho chudú postavu.

-

,,P-rosím." Prehltol som svoju hrdosť a znížil sa k prosíkaniu. V tú chvíľu bolo všetko lepšie ako natrhnutý zadok.

Nechcel som sa zbaviť posledného kusu oblečenia.

,,Povedal som do naha." Síkol. Nahlas som preglgol a lem boxeriek nadvihol. Povzdychol som si a stiahol si boxerky na bok. Odhalil som tým kúsok ešte viac bledej pokožky a nakoniec si ich dal úplne dole.

Dúfam, že je spokojný. Úchyl.

Naštvane som sa na neho pozrel.

,,Na štyri."

,,To nemyslíš váž-"

,,Povedal som na štyri!" Zahryzol som si do jazyka a spravil tak ako povedal JungKook.

V tichosti som čakal na to, čo príde a neodvážil sa pozrieť Jeonovi JungKookovi do očí.

Keď sa jeho ruky dotkli mojej pokožky odtiahol som sa.

-

Správal sa ako ranené zviera. Pri každom telesnom kontakte so mnou sa otriasol a viac odtiahol. Ale lano na jeho rukách pripevnené o posteľ mu nedávalo veľkú možnosť na únik.

Bolo na ňom vidieť ako sa bál.

No ja som mu nechcel ublížiť. Nie veľmi. Popustil som trošku uzdu svojim najtajnejším predstavám a dlaňou ho pohladil po bielej pokožke.

,,P-prosím." Zakňučí ešte raz.

,,Prosíkanie ti nepomôže Taehyung. Mal si na následky myslieť skôr. A teraz budeš počítať do tridsať."

,,Čože? Načo?"

,,Au!"

-23.12. 2017

Som si dala načas :c. *V tichosti dúfa, že sa vám kapitola páčila*

From villain to GUCCI model ✅Where stories live. Discover now