Incarnations

Prológ

Odohrávalo sa to v malom panstve pri Osake, v 19. storočí. Mladá žena si obliekala svoje svadobné kimono v izbe. Pomáhala jej pritom komorná. Zo svadby nebola príliš nadšená. Muža, ktorého si mala zobrať totiž nemilovala. 

K sobášu ju nútili jej rodičia. 

,,Meisa už si hotová?", pootvorila dvere jej mama a potichu sa spýtala. Meisa už bola oblečená, namaľovaná a mala vypnuté vlasy. Vyšla von z izby, a na druhom konci chodby si všimla mužskú postavu. Bol to jej strýko, otcov brat, Hayato. On ako jediný ju chápal. Tiež bol proti tomu, aby sa vydala. Pripadalo jej to zvláštne, že zrovna on by so sobášom nesúhlasil, lebo núti svojho syna, aby sa čím skôr oženil. A ešte divnejšie je, že to práve on jej "dohodil" budúceho manžela. 

Išla oproti nemu. Snažila sa od neho získať odpovede. 

,,Nechcem si ho zobrať za manžela. Nemilujem ho. A keď nie sme spriaznené duše tak to kliatbu nezlomí", šepkala, pretože nechcela, aby ich niekto počul. 

,,A prečo chceš tak veľmi tú kliatbu zlomiť?", spýtal sa jej, ,,Ak ju zlomíš, budeš žiť obyčajným životom, budeš zraniteľná. Keď budeš nesmrteľná tak tvoja duša získa mnoho ďalších skúseností, ešte viac ako tie, ktoré sa mnohokrát reinkarnovali. Porozmýšľaj nad tým"

Strýko odišiel preč. Meisa sa zamyslela. Veď je vlastne úžasné žiť večne a postupom času nadobúdať nové schopnosti. Zatiaľ vedela iba čítať myšlienky. Ani to nevedela poriadne. Znie to vzrušujúco. 

,,Meisa? Si v poriadku?", odrazu sa zjavil jej mladší brat, Ren. O kliatbe nič netušil, lebo jeho nepostihla. Postihla iba ich otca, lebo bol spomedzi jeho súrodencov najstarší. 

,,Ja len... ale nič. Krútila sa mi hlava"

Prešla z chodby do svojej izby a cez pootvorené dvere videla do záhradky. V nej sa prechádzal jej bratranec Yuta, Hayatov syn. Yuta bol bábkou svojho otca. Mladý, dobre vyzerajúci chlapec, ktorému bolo všetko dané na striebornom podnose. Jeho otec ho rozmaznával odvtedy, čo ich opustila jeho mama. 

,,Poď sem na chvíľu Meisa", zavolal ju k sebe Yuta, ,,strýko sa s tebou chce porozprávať."

Prišla k nemu a Hayato ju schytil za ruku a priviedol pod rozkvitnutú sakuru. ,,Už si si to rozmyslela?", dobre vedela o čo sa jedná, no nevedela čo mu má odpovedať. ,,Áno, nechcem sa vydať a chcem žiť večne. Ale ako vôbec táto kliatba funguje?", Meisa ešte po toľkých rokoch nechápala, ako sa dá zlomiť. 

,,Takto. Začneš starnúť v okamihu, kedy sa tvoj dvojplameň, alebo spriaznená duša narodí. Tvoja sa musela narodiť v ten deň ako ty, alebo ešte pred tým ako si sa narodila, lebo si vyrastala ako bežné dieťa. Sobáš je iba taká formalita. Ak tvoj dvojplameň zomrie, prestaneš starnúť."

,,A čo keď sa reinkarnuje?"

,,Tak začneš starnúť znova, pokým nezomrie. Niektorým dušiam trvá pár rokov, dokonca aj storočí, pokým si nájdu telo. Ak zomrie teraz, budeš mať 17, pokým sa znova nenarodí a on samotný nebude mať 17. A keď ho zabiješ ihneď, tak sa tvoje telo zasekne v čase na 10 rokov. Tak aj keď sa narodí, ty ešte dostaneš ďalších 10 rokov života navyše. Nikto nevie prečo to tak je."

,,Vlastne by som mohla žiť večne. Ale neviem či to chcem."

,,Skús to. Prosím."

Meisa tušila, že niečo nie je v poriadku, ale starnutia sa obávala. Chcela zostať navždy mladá a chcela vidieť ako sa svet bude meniť. Mali dokonalý plán. Dajú mu do vody otravu a bude slobodná. Slobodná od všetkých zábran života. A tak sa aj v deň svadby stalo. Celá rodina aj služobníctvo sa ho pokúšali oživiť, no nepodarilo sa im to. Zomrel.