87.

95 11 1
                                    


„Dobré ráno..." nad Uchihu sa sklonila žena a v miske držala horúcu polievku.
Rozlepil oči a pošúchal si ich. Do izby sálalo mierne prítmie zo zamračenej oblohy. Vonok disponoval chladom, zatiahnutou oblohou a zo vzduchu prúdiaceho cez ventilačku ste nasávali vôňu prichádzajúceho dažďa. Sasuke si pomaly sadol a prijal do bledých prstov oranžovú misku. Mlčky kývol, lebo pri bôle, ktorý bodavo otravoval jeho krk sa bál prehovoriť. Žalúdok dosiahol stav blaženosti, keď sa do neho začali liať lyžice výdatného vývaru.

„Segawa znova zaspal," prerušila ticho, aby tam len tak nesedeli.
Sasuke chabo dvihol mastné kútiky a očakával, že bude pokračovať.
Prekrížila nohy a trocha sa zhrbila, tuho pretierajúc oči: „V noci sa stále budil. Neustále. Som z toho strašne unavená."
Sasuke si najprv odkašlal si, aby mohol aspoň zachrapčať: „Počul som ho z vedľajšej izby."
„Spal si tvrdo ako drevo," začudovala a potom mu darovala láskavý úsmev, „ale na neho sa vždy zobudíš."
„Zistila si prečo je prázdny dom?"
„Áno, včera mi Kakashi vravel, že všetci šli na klanové stretnutie, ktorého sa musí zúčastniť aj feudálny pán. Yochiho vymenujú vodcom klanu," povedala hrdo, „mali by sa vrátiť tak za týždeň."
Ostalo ticho, ktoré rytmicky prerušovalo srkanie polievky.

Nikdy by nepovedala, že také pako, ktoré ju šikanovalo počas detstva, jedného dňa povedie ich klan. Z rebela sa stal rozumný, dospelý ninja. Po veľvyslaneckej misií, na ktorej boli aj jeho súrodenci sa začal úporne venovať tréningu náročnejších jutsu a potom sa pridal k ANBU.

Na to sa jej Inuzukovské znaky natiahli pod zívnutím.
„Mala by si si pospať."
„Nie," zložila dlaň do lona, „Segawa isto nebude dlho spať."
„Pôjdem k nemu."
„Ty musíš ležať," pokynula hlavou na neho s opatrovateľským dôrazom.
„Tanaris."
„Inuzuka, teší ma že si pamätáš moje meno," škeriac sa mu prsty jemne položila na jeho pery a následne zospodu posunula misku vyššie, „som v pohode. Zvládam to..."

Je to už niekoľko dní, čo sa jej v bare každý večer prihovorí mužské pohlavie. I keď rada konverzuje s ľuďmi, takmer až magnetické pôsobenie na chlapov jej neskutočne prekážalo. Keby boli aspoň normálny. Jeden bol príliš otvorený, druhý mal nevyčísliteľné ego a podobne. Ten ukecaný...za tridsať minúť, čo monológoval on, podotýkam o sebe, ju otrávil zo asi všetkých najviac. O čom to je, keď vám ten človek vysype všetko o sebe? To bola nuda. Tiché, uzavretejšie typy sú zaujímavé preto, lebo postupom času sa im dostávate pod kožu, objavujete skrytú osobnosť v prebývajúcu v škrupine. Bádate, bádate v ľudskej mysli, až nakoniec objavíte zlato a zatĺkané emócie sa vyplavia na povrch.

Také typy mužov mala rada. Ktorý mali čím prekvapiť a šokovať a nie dákeho tajtrlíka s čírom. Ešte si aj dobrovoľne objednal saké a pil ho s ňou. O čom to sakra je, keď ho na to saké nemusí prehovárať? Potom to nie je sranda. V ten večer Fuu zdrhla od tohto ubľabotanca oknom na záchodoch a na druhý večer po náročnej túre po lesoch si sadla do inej taverny, aby nestretla ďalšieho podobného idiota.

„Fuu," ozvalo sa nadšene za ňou.
Ona sa otočila a zbadala známu tvár: „Karuzawa."
„Vitaj, vitaj," s úsmevmi si potriasli rukou.
Nebol to ideálny spoločník, ale vyhrával z tých všetkých, ktorých doteraz mala.
„Dlho som ťa nevidel," sadajúc si na barovú stoličku, venoval mladej žene letmý pohľad a mával na čašníčku pri stole za nimi.
„Cestovala som po okolí," prezrela si ho, vyzeral celkom nevyspane.
„Dnes si bola kde?"
„Ňo, prešla som severné lesy."
„Tie sú najkrajšie," zazubil sa, „ale bohužiaľ bez aloe vera, sagury a mamilarie."
Fuu sa zaklonila dozadu s nadvihnutým obočím: „Ty si tie názvy pamätáš?"
„Samozrejme," škeriac sa, prijal do ruky tmavú whisky a štrngli si.

Zvyčajná, palivá chuť jej zaliala jazyk a zahriala pažerák. Teplo stúpalo aj do líc, ktoré našťastie pri jej farbe pleti nečervenali. Jej spoločník sa po chvíľke ticha znova ozval: „Vieš, kam by si sa mala ísť pozrieť?"
„Kam?"
„Dedinka Kawa. Nachádza sa úplne na hraniciach. Je jediná v celej zemi, kde sú postavené ešte pôvodné domy. Je tam aj múzeum. Tam rozhodne choď, keď budeš pokračovať do Zeme Ohňa."
„Tadiaľ nemám na pláne ísť," pokrútila hlavou.
Ostal mierne zarazený, až ponaprával zadok na stoličke: „Počkať, kde máš potom namierené?"
„Do Suny."
„Pff," vyprskol muž, „a čo ako tam? Však to je jedná veľká púšť."
„Ňo, vieš ja-"
Prerušil ju a naklonil sa k nej, šeptajúc: „Počul som, že Kazekage sa stal otcom. Nevieš o tom niečo?"
Ženská jinchuuriky preskúmala jeho zvedavosťou nakrčenú tvár. V tmavých hnedých očiach sa mu blyšťala dychtivosť po drboch o vodcovi dediny. Vystretými rukami si jemne si pošúchala vnútornú stranu kolien: „Neviem, vôbec. Však tam ešte len idem."
Klamala. Nerada to robila, ale hádam by nerozprávala skoro neznámej osobe o Gaarovom súkromí. Znechutene sa napravila na koženej stoličke a upila si z alkoholu.
„Hm, aj tak si myslím, že je to blbosť," vyjachtal ironicky zo seba, „niektorí pocestný to aspoň tvrdili, že s tou Inuzukou má dieťa."
Fuu mlčala a zatínala sánky. Nepáčilo jej, ako sa vŕtal v tom, čo nemusel.
„To sú tí, čo bojujú so psami?" vyhŕkla otázku v snahe, že týmto spôsobom nejak nenápadnejšie zmení tému na to, aké klany žijú v Konohe.
„Hej," kusol sa do spodnej pery, „jak to, že ich nepoznáš? Tá štvorica je známa široko ďaleko."
„Haha," mávla rukou, „vieš, ja nie som shinobi."
„Aha," stisol pery v akomsi divnom výraze a na to ostalo medzi nimi ticho.

Fuu trocha posmutnela. Dúfala, že aspoň s ním nebudú večere otravné. Problém bol, že už jej vadil aj tento tu. Karuzawa bol nezvyčajne dlho ticho a keď si myslela, že ho naruší ona, jeho hlasivky preťali slabú vravu v krčme: „Aj tak...pochybujem."
„Č-čo?" dievča dezorientovane vysekalo.
„Veď, za čo by mohla toho pidižvíčka chytiť," jeho vete nechýbala irónia a uchechtávanie, „však je skoro ako žena."

Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)Where stories live. Discover now