Morgana

28 3 0


Tmavou podzemnou pivnicou štrngali ťažké železné okovy. Hrdzavé prilnávali na pokožku bledej chudej ženy. Nedalo sa povedať, že by stála, doslovne bola zavesená na rukách, ktoré jej spútavala oceľ. Hlavu mala spustenú a dlhé hnedé vlasy, zlepené od potu a špiny, jej sadali na líca. Tvár mala doudieranú a krvavú.
Potichu niečo zahmkala a na to sa ozvala jej spoluväzenkyňa: „Už si mŕtva?"


Jej hlas bol zlý a uštipačný. Sama na tom nebola lepšie než osoba, na ktorú prehovorila. Ošarpané biele plátno jej pokrývalo telo, spolu s modrinami na kolenách a píšťalách. Blato neustále šúchala medzi prstami na nohách a chladný kameň pod zadkom jej spôsoboval po toľkých dňoch v temnici bolesti. Zúbožená len hmkla, na čo tá protivnejšia z nich rozosmiala. Chrapľavým, sarkastickým rázom: „Si slabá."


Chcela jej začať viac nadávať a ponížiť ju, no z chodby sa začali ozývať hlasy a kroky. Obe spozorneli, keď niekto začal odomykať starý zámok. Spolu s tým niektom, vošli štyria muži. Jeden z nich oblečený ako vyššie postavený človek, dlhá červená róba, zlato na krku a prstoch a v rukách stískal knihu. Dôkladne upravené fúzy pod nosom doprevádzal vážny, no zároveň trocha nezainteresovaný výraz v tvári. Jeho spoločníci, vrátane muža čo otvoril väznicu, boli oblečený ako vojaci. Na hlavách mali prilby, na opaskoch meče a nechýbala krúžková náprsná zbroj. Tí sa na rozdiel od šľachtica, tvárili škaredo a opovrhujúco.

Vzali najprv ženu, ktorá visela na stene. Zviezla sa mužom do náruče a oni ju nemuseli ani pacifikovať. Bola tak zmorená, že už nevládala klásť odpor. Za to, keď sa priblížili k tej na zemi, okamžite sa rozkričala na plné hrdlo. Vojaci ju zozadu chytili, ruky držiac v páke, aby sa čo najmenej vzpierala. Viedli ich von, pričom sa z hrdla tej ukričanej dral hrozný rev, ktorým nadávala dotyčným a vyhrážala sa im.
Prechádzali chodbou, v ktorej kriky čiernovlasej ženy sa rozliehali jedna radosť. Kamenná temnica bola obrovským komplexom pod dvorom, no aj tak ju bolo možné začuť až na samom konci.
Nakoniec fakľami osvetlenú kamennú chodbu, vystriedal čerstvý vzduch a denné svetlo, prechádzajúce cez husté mraky. Vyzeralo, že začne pršať, no vo vzduchu to cítiť nebolo. Ani vtáky nelietali nízko. Obe ženy intenzívne klipkali pod náporom svetla i keď bolo zamračené. Na pohľad sa im naskytol veľký dav ľudí, ktorý hneď ako zbadali prichádzajúcich, začali robiť hluk. Niektorí pokrikovali vulgarizmy, iní hádzali pokazené jedlo po nich a podaktorí radostne burácali, že ich čaká smrť. A to v podobe ohňa. Dve kopy dreva s vysokým kôlom uprostred, precízne uložené tak, aby sa ne dalo dostať.


Búrliví ľudia nabrali ešte energickejšieho hluku, keď obe ženy začali priväzovať. Tá jedna sa nechala a ďalšia robila čím ďalej, tým väčší randál. Mykala sa, chcela hrýzť tých, ktorí robili z nej a kôlu spojencov. Ručala, až sliny prskala pred seba ako divá líška. Keď muži, čo ich vyviedli skončili s ich prácou, zišli dole z plochy, ktorá mala zanedlho celá horieť.

Muž, šľachtic s knihou v ruke a veľkým čiernym drahokamom na prostredníku sa postavil pred nich a venoval obom pohľad. Šialená spútaná žena sa konečne ukľudnila a aristokrat sa otočil k ľudu, rozprestierajúc ruky: „Drahí dvorania, zišli sme sa tu dnes, aby sme potrestali vinníkov."
Pomaly sa otočil znova tvárou k dvojici: „A to Anemone Kobe a Morganu Chrisanti, obe boli usvedčené z čarodejníctva a odsúdené na smrť upálení-"
Monológ nebol dokončený, pretože mu Morgana fľusla pod nohy. Ľutovala toho, že nedočiahla aspoň na jeho nabrúsený červený semiš na topánkach. Šľachtic zaťal sánku a ustúpil niekoľko krokov od nich, obracajúc sa k divákom: „Za ich chytenie opäť vďačíme naším svätým bojovníkom!"

Nasmeroval svoju ľavú dlaň na nižší balkón, kde stála pätica mužov. Vyzerali úplne inak ako vojaci, čo prišli zobrať čarodejnice. Boli mladí, krásní, vysokí a mali auru, ktorá do domov kde prišli, prinášala Boží pokoj, lásku a vieru. Mali magickú moc, aby prinášali svetlo tam, kde bola tma a zároveň chránili ľudstvo od takých, práve priviazaných nad kopami dreva.

Dav jasal, muži tlieskali a ženy si prikladali ruky na srdcia od nadpozemskej dokonalosti týchto mužov. Deti zase nadšene skákali, mnohí chlapci sa túžili stať takýmito bojovníkmi. Tí, až na jedného, sa usmievali na ľud, no pekné výrazy im zmizli, keď svoj zrak darovali ženám v oblečení, ktoré sa už takmer rozpadlo.

Čo len pár sekúnd a oheň plápolal medzi najtenšími vetvičkami a postupne olizoval väčšie a mohutnejšie kusy dreviny. Netrvalo dlho než ich chodidlá pálili. Hnedovlasá Anemone plakala a poskakovala z nohy na nohu, čo jej to najviac šlo. Prosila o zmilovanie a než jej plač prešiel do ukrutného a mučivého kriku, zatiaľ čo sa Morgana dostala do akéhosi tranzu. Oči mala vykrútené dohora a z úst jej šlo až moc tekutín, ktoré sa nedali podľa farebnosti úplne identifikovať ako slinné sekréty. Ľudia prestali šomrať a s napätím sledovali agóniu oboch čarodejníc, zvlášť tej hlučnej a čiernovlasej.
Začala niečo šepkať až prešla do hlasitého monológu. Ľudia v strachu ustúpili, keď nerozumeli jej slovám. Bľabotala niečo v jazyku, ktorý nikto nikdy z nich nepočul...až na svätých bojovníkov. Okamžite, čo spoznali temnú reč, ktorou prehovárala, pohli sa z miest, kde boli.


Nestačili však zareagovať, keď z oblohy udrel blesk rovno k nej a vyslobodil ju. Rachot udrel na bubienky prítomným, tak že takmer každý z nich ohluchol. Naokolo zavládla obrovská panika. Dym a smrad spáleného tela sa vzniesol do éteru. Samotní chytači čarodejníc ostali prvý moment zmätení a neskôr vykoľajení ale i nahnevaní, keď zbadali bleskom spálené telo Anemone a chýbajúce Morganine. Najmenej usmievavý z bojovníkov pokrútil hlavou nad Morganinou ambíciou, kľudne aj zabiť priateľku, keď jej samotnej ide o krk. Existovalo len jediné miesto, kadiaľ mohla čo najjednoduchšie utekať. Les. A ním sa celá pätica mužov ubrala. Vzala si koňov a uháňala.


Zbesilý dych jej prehlušoval šuchot lístia pod chodidlami. Líca sa jej krčili bolesťou, zoschnuté ihličie sa s ľahkosťou zapichávalo do pokožky a na rukách mala popáleniny od zásahu prírodnej autority rozsiahlejšie, než by si priala. Pálilo, štípalo to a jediné, čo ako-tak zmierňovalo boleráz bol vejúci vánok. Srdce jej vytvorilo tvrdú guču v krku s prichádzajúcim konským dupotaním. Rozpoznala ich päť a bolo jej jasné. Pár sekúnd a keď sa v rýchlosti obzrela, mala ich za zadkom. Začala mrmlať zaklínadlo a keď bola pripravená, jemne sa chytila sa pôdy. Skoro sa pri tom zakopla, no bolo jedno, že stratila čas. Suchá hlina pred naháňajúcimi sa začala zosúvať a zem pod nimi triasť. Kone zdesene zaerdžali pod pokynom ich pánov, zastaviť sa. Nezostávalo im nič iné, ako ten zosunutý priestor obísť a pokračovať.


Morgana naďalej bežala a už pripravovala oheň, ktorý by im zabránil. Sama však pri tom spomaľovala a než sa uvedomila, okolo nej preletel šíp. So stiahnutým hrdlom sa zastavila a namáhavým revom, rozpútala divoký oheň pred nimi. Pomohlo to na menšiu chvíľu než čakala. Kľučkovala pomedzi stromy, no bola už vysilená a stehenné svaly prestávali poslúchať. Letmo otočila hlavu dozadu, aby sa pozrela na diaľku medzi nimi, keď v tom stupila na šišku. Nestihla ani spadnúť na zem a lýtko jej preťal šíp. Mocný výkrik sa preplazil cez les a dva šípy ako Božie strely sa jej takmer naraz zabodli do chrbta.


Svätý bojovníci sa u nej zastavili a zišli zo svojich zvierat. Najmladší z nich ju pretočil na chrbát. Chrčala, snažiac sa popadnúť posledný kyslík. Túžila vysloviť zaklínadlo, ktoré by ich zabilo do pár dní, no ona nedokázala už nabrať toľko síl.
„Takto končia ľudia, ktorí sa zapredajú čiernej mágií," skonštatoval s tvrdým výrazom jeden z nich a zložil si prilbu, odhaľujúc jemné linky tváre a hnedé dlhé vlasy.


Bol to práve on, kto odviedol Morganu do žaláru a zabránil jej ďalej šíriť strach a zlo. Z hrdla jej vytryskla hustá krv, keď sa uchechtla. V hrudi ju stískal pocit hnusného tlaku, zabraňujúcemu sa akokoľvek pohnúť a tak jej pohyb bránice spôsobil neskutočné muky.
„Mala som ťa zabiť, keď som mohla," vyjachtala sekavo a pomaly.
Sklonil sa nad ňu a so stisnutými perami jej pohladil čelo: „Nie Morgana, to ty si sa so mnou mala dať na stranu dobra..."

MorganaRead this story for FREE!