62.

110 10 0
                                    

„...tak už to začína," vzdychol si Nagaya, keď uvidel ako nesú prvého zraneného.
„Sakura, Shizune," zvolal muž v bielom, ktorý pribehol k ranenému ninjovi a jeho spolubojovníkovi, ktorý ho niesol.
„Áno?" Haruno pribehla k nim a na tvári jej bolo vidieť, že v nej rastie nepokoj, „čo mu je?"
„Eh," krívajúci pootvoril jedno oko, „zlomená noha."
„To sa spaví, neboj sa," povzbudila ho a už ďalší dvaja medici doniesli nosítko.

Živelná štvorka sledovala túto scenériu všetci pokope, stojaci vedľa seba. Vzdušný člen sa chytil za žalúdok a pozrel do zeme.
„Si v poriadku?" Yochi sa nahol nižšie, aby na neho videl.
„Ja len...keď si to všetko uvedomujem, začína mi byť zle."
„Bojujeme za našu slobodu a pokojný život," Tanaris stisla päste a ťažko prehltla, „nesmieme sa vzdať. Náš otec, Gaara, Tsume, Kiba, Hana...Nagayova Yuki. Bojujeme, aby sme ochránili jeden druhého."
„Ja viem," prehovoril potichu Segawa a ešte väčšmi sa schúlil do klbka.


Večne pozitívne naladenému súrodencovi sa zvraštilo obočie a jeho kópie len započuli ako stále šepkal ja viem. Po chvíľke si všimli narastajúce kropaje na zemi pod jeho tvárou.
„Segawa..." prehovorila potichu Tanaris ohromeným spôsobom a chytila ho za rameno.
Zrazu dvihol prudko hlavu: „Keď ja sa tak strašne bojím!!!"
Horúce slzy mu stiekli po lícach a pery sa mu triasli zúfalstvom. Jeho bratia a sestra zostali z neho v pomykove, nečakali od neho niečo také. Po dlhej chvíli ticha sa Yochi začal smiať: „To nemyslíš vážne, že nie? Kde je ten večne odhodlaný, papuľnatý Segawa?"
Poťukal mu po spánku a on sa po ňom zahnal s menším úsmevom: „Prestaň."
Poutieral si slanú tekutinu a potiahol nosom, dívajúc sa niekde do diaľky. Uznal pred nimi, že dostal moment slabosti s odôvodnením, že aj on môže mať obavy. Tento sentiment im narušila Shizune, ktorá dostala správu z veliteľstva. Prvá úloha pre mládež z klanu Inuzuka. A nebola jediná...pokračovalo to takto celý deň až do večera. V noci si mohli trocha oddýchnuť a načerpať nejaké množstvo chakry. Boje neutíchali ani nasledujúce dve noci. Mŕtvych a ranených pribúdalo a Tanaris netušila nič, či jej Gaara žije. Alebo otec a ostatok rodiny, priatelia. Všetci sa veľmi báli o Naruta a Beeho. Obzvlášť Segawa, ktorý sa počas pobytu v Oblačnej s jinchuurikym osemchvostého veľmi skamarátil...

Jedného rána Tanaris dostala ďalší rozkaz od veliteľstva: pomôcť tretej divízii. Štvorica ninjov sa teda vydala na cestu, ktorá ich mala naviesť na bojové pole, kde ubudlo fuujin schopných bojovníkov. Z nedostatku týchto mužov, divízia nestíhala zapečaťovať zmŕtvychvstalých a „mierne" sa im to tam nakopilo. Našťastie Segawa s Yochim sa tomuto celkom venovali, takže nemali pochybnosti o ich úspechu na bojisku. Tanaris a Nagaya pomáhali pacifikovať Edo Tensei i na veľkú diaľku, takže čoskoro ostal aspoň na ich fronte chvíľu kľud a ninjovia si mohli oddýchnuť.

„Ďakujeme za pomoc, prišli ste zrovna včas," mierne sa im uklonil starší pán zo Skrytej Kamennej.
„Nemáte zač," hrdo prehovoril Yochi, „snažili sme sa sem prísť, čo najskôr."
Muž sa unavene pousmial, rovnako aj na tvárach ostatných bolo vidieť malé úsmevy a vďaku.
„Tak ak dovolíte," prehovorila Tanaris, „my sa znova vrátime..."

Inuzuka uháňala lesom ako zbesilá priamo naspäť do najbližšieho medického táboru. I keď sa jej nohy sem tam pri doskokoch podlamovali, nehodlala poľaviť na tempe. Bratia sa ju snažili dohnať, no cítili sa po tých všetkých bitkách ako dobití psy. Špinavé tváre, málo munície, roztrhané oblečenia a v neposlednom rade už nie moc veľa zostávajúcej chakry.

„Tanarííís," zakričal za ňou Yochi a sťažka dopadol na chodidlá.
Nejakú tu sekundu trvalo, než mu kolená dovolili sa znova rozbehnúť.
„Inuzuka!" zareval na ňu z diaľky Segawa, ona sa konečne po dlhej dobe zastavila a bratia ju dobehli, „letíš jak keby máš za zadkom všetkých tých zombíkov."
Hnedovláska sa znepokojivo otáčala a sledovala paranoidne každý pohyb lístia okolo nej. Niečo za nimi šuchlo a ona sa zdesene otočila až zo seba vydala ston. Nagaya sa pred ňu postavil a s rukami na jej ramenách s ňou zatriasol: „Tanaris, čo prosím ťa blbneš? Čo sa deje?"
„Mám zlý pocit," vysukala zo seba a neprestávala sa obzerať.
Všetci sa na ňu zamračili a v hrudi im narástlo niečo, čo ich začalo hrozne ťažiť na srdci. Vedeli, že ich sestra občas mala predtuchy blížiaceho sa zla. Odstúpili kúsok od nej a zopakovali to, čo robila odkedy sa zastavili.
„Aký zlý pocit máš?" opatrne a potichu sa spýtal Yochi a vytiahol kunai.
„Ako keby..." prezrela si ich, „nás niekto sledoval."
„To je vylúčené," Nagaya stratil sústredenie a narovnal sa s rozhodujúcim výrazom na Tanaris, „nikoho okolo nás necítim."
„Hm. Ségr," znova prehovoril používateľ fuutonu so širokým úsmevom, „Nagaya je špičkový senzibil, on sa nemýli."
Začal si schovávať kunai, no keď už ho mal na pláne pustiť do taštičky na boku, zastavili ho Tanarisiné slová: „Niektorý ninjovia dokážu skrývať chakru."
Úškrny v tvári mu zamrzli a on obrátil svoje hnedé oči na senzibila v ich týme. Ten však nijak nereagoval, ani slovne a ani pohybom.
„Pf," povedala si pre seba Tanaris a zahryzla si do palcu, „musíme zakryť naše chakry."
„Čo chceš ako robiť?" zbrklo po nej vybliakol opäť zostresovaný Segawa.
„No čo iné?!" hodila na neho ironický pohľad, „privolám Morimara."
Krv, ktorá jej začala tiecť z novo poškodeného záderu si obtrela na druhú dlaň a začala skladať pečate: „Kuchiyose no jut-"

Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)Where stories live. Discover now