Sobota

117 3 3

Danyho pohľad:

Je taká krásna keď spí. Tie jemne kučeravé hnedé vlasy čo jej padajú do očí, ružové pery a červené líčka. Obíma to šteniatko. Tie jej iskričky v očiach keď ho zbadala. Som tak rád že tu môžem ležať vedľa nej. ... Pomaly som sa postavil, aby som ju nezobudil. Luky síce otvoril jedno oko a zavrtel chvostíkom no nepohol sa a keď som vstal zasa zaspal. Vyšiel som z izby, sakra ked to mali tú kúpelňu? Vošiel som do kúpelne, osprchoval sa, umyl zuby a učesal sa. Keď som zbadal jej voňavku. Neodolal som sa pričuchol si, voňala sladko, ako Ann. Po čerešniach, vlastne tá voňavka sa volala sweet cherry. Keď dom počul ako sa otvorili dvere som sa mykol a rýchlo položil voňavku na jej miesto. Na štastie to dol len Luky. "Ale si ma vyľakal, už som sa zľakol že to je Ann." rozprával som sa tam zo psom ako cvok. "Prečo si sa zľakol že som to ja?" kde sa vzala, tu sa vzala vo dverách Anna stála. "Oooh, nie, ja len, že aby som ťa nezobudil." pokúsil som sa o úsmev aj keď bolo určite vydieť že som v rozpakoch. "Nie nezobudil, zobudil ma luky lebo mi olizoval tvár." zasmiala sa aj ona aj ja. Potom som išiel do kuchyne a cestou sa jej spýtal či chce kávu, že hej tak som ju išiel spraviť. Keď som ju zalieval prišla z kúpeľne Ann. Akosi skoro, väčšinou tam býva dlhšie. "Rozhodla som sa že dnes sa nenemaľujem, tak sa ma nezľakni ke´d sa otočíš." povedala a chichotala sa. Otočil som sa a vyzerala tak ako vždy, len mala dva copíky z ktorými vyzerla strašne zlato. "Si krásna zlatko." podišiel som k nej a pobozkal ju. Strašne ma drážidla, mala na sebe modré tričko a sivé tepláky a tie dva copíky. Mal som chuť ju tam oprieť hne´d o kuchynskú linku, no nemôžem si to dovoliť ke´dže toto je dom jej otca a ak by sa to dozvedel, tak ma zabije. "O čom rozmýšľaš?" prebral ma zo zamyslenia jej hlas. "Nad tým že Luky by mal ísť na dvor, nemyslíš?" rýchlo som si niečo vymyslel a podľa jej reakcie to nebola až taká kravina. "Máš pravdu, , za tebou je skrinka, prosím vyber mi z nej dve antikorové misky." "Aké antiko, čo ?" aké misky? "Joj ty trdlo," prešla za mňa a zo skrinky vybrala dve kovové misky,"na, do tejto daj vodu a do druhej mu dám žrať." Tak som tam ostal stáť ako cvok, čo to chcela? Jhaj, vodu, nalial som do misky. 

Pohľad Ann:

"Mno poď Luk, kým sa Dany dotrepe." hovorila som psovy. Išla som ho dať von na dvor, jeho misku z jedlom som položila na kraj verandy. Sadla som si na záhradnú hojdačku a pozorovala tú chlpatú guľu ako sa šantí po tráve. Na to že je koniec Apríla je neskutočne teplo, v krátkom tričku mi vôbec nebola vonku zima a to bolo 10 hodín ráno. Ale dala by som si kávu, teraz by to chcelo osobného sluhu lebo som moc lenivá sa postaviť keď mi je tak dobre. "A kávu si si prečo nezobrala?" vyrušil ma z môjho snívania o vymyslenom džinovy ten ozajstný. "Ty si poklad." usmuiala som sa vďačným úsmevom a upila si z kávy. Dany si chcel sadnúť za mnou a hojdačku no ja som na nej rozvalená tak, že sa sem už nikto nezmestí. Začal chodiť okolo mňa a zisťovať ako by si mohol sadnúť. Behal okolo mňa ako cvok. "Radšej tu budeš behať, než by si mi povedal neh sa posuniem?" veľmi som sa na ňom zabávala. "Ja sa hrám na kocúra." "čoo? Akého kocúra?" mohlo to byť ešte vtipnejšie? "Veď ke´d mačka niečo chce sa obtiera a chodí okolo teba a keďže som chlap tak kocúr." usmial sa vševedúcim úsmevom. "To normálne dáva zmysel, to sa ti málo kedy podarí. " a vyplazila som mu jazyk. "Tyyyy...". Začal ma štekliť že som sa skoro obliala kávou, akle metala som sa tam že som mu uvolnila miesto. Sadol si a spokojne si upil z kávy čo si doniesol zo sebou. Položila som mu hlavu na plece. "Dany?" "Posím?" zatváril sa začudovane. "Ja ti musím povedať jednu strašne dôležitú vec. " "Akú?" usmial sa ale v jeho tváry bolo vidno obavy, lebo som to povedala dosť vážnym tónom. Bola som ticho a pozerala sa pred seba. "O čo ide láska?" bol nedočkavý. Stále som pozerala pred seba z kamennou tvárou. Po asi minúte ticha sa zasa opýtal čo sa deje. "Mno ja, ...vieš, .. ja" Nevedela som nájisť správne slová. "Čo?" už bol do slova vydesený. Pozeral na mňa jeho veľkými očami. "Ja ti to radšej pošepkám." povedala som a naklonila som sa k nemu. No bola som ticho a potom som to povedala. "Ja, ja, .... som hladná!" a začala som sa smiať. Strašne som sa smiala. Pozeral na mňa ako puk. Až potom keď mu došlo že som si z neho robila srandu sa začal smiať aj on. "Tak idem spraviť raňajky." zachoval sa pohotovo. "Nie, seď, pi kávu, ja som už svoju vypila a dávaj pozor na Luka." postavila som z úmyslom ísť do kuchyne. No Dany ma chytil za ruku. "Ja pôjdem, nemusíš." stále ma presviedčal o tom že ide spraviť raňajky. Na čo som sa len zohla, dala mu pusu a odkráčala do kuchyne. 

Pri vytváraní raňajok sa mi podarilo hodiť jedno vajíčko o zem, porezať sa a skoro som sa zabila na deke čo tu nechal Luky. Ale na koniec sa mi podarila praženica. Ako som sa mohla porezaťpri praženici? Mnooo, krájala som salám a šunku. Som šikovná ja viem. Ranu som si prelepila leukoplastom a raňajky naložila na tanier, pridala na bok rajčinu a chceba. Položila som ich na jedálenský stôl, plus ešte dva poháre a fĺašu minerálky a džús. Neviem totiž čo bude chcieť Dany piť. Vyšla som von a Dany nesedel na hojdačke. Ani Luky tu nebol. Kde sú? Prešla som sa po záhrade, v záhradnom domčeku tiež neboli. Kde sakra sú, pozerala som po našej pokojnej ulici, no okrem susedovej jazvečíčky tu nebol nikto. Preskenovala som aj susedov pozemok no tam Luky nebol. "Lukyyy!" skúsila som na ňho zavolať. No nič. "Dany?" zasa nič. Kde sú? Neušiel Luky a nebežal Dany za ním? Nestalo sa im nič, ó môj bože idem si pre mobil do vnútra. Bum! vo dverách na mňa skočila malá chlpatá guľa. "Lukyy!" radostne som ho začala škrabkať. "Čo sa tešíš ako keby si ho videla prvý krát?" pozeral sa na mňa zase nechápavo Dany. Tento deň už asi po štvrté. a to je len pol jedenástej. "Ja som vás dvoch nevidela vonku a , no proste som sa začala báť." sklopila som zrak, lebo som sa hambila za svoje myšlienkové pochody. Hambím sa pred vlastnými myšlienkami. Nie som normálna. "Ale noo, ja som bol na vecku a Luky asi bežal za mňou a behal po chodbe." usmial sa a objal ma. Hne´d mi bolo lepšie. Najedli sme sa , ku podivu mu raňajky veľmi chutili. Potom mi dany navrhol či by sme sa nešli prejisť. Súhlasila som. Po raňajkách sme ešte lenošili na gauči, pozerali televízor a okolo jednej sme sa prezliekli do riflov, dali Lukymu obojok a vôdzku a išlo sa. Nechala som neh nás vedie Dany, takže som nevedela kam ideme. Len som ho držala za ruku a nechala sa viesť. Prišli sme až ku jazierku. Bolo to strašne romantické miesto. Bola tu jedna lavička. Nad ňou strom, všade okolo len kríky a stromi a z lavičky bol krásny výhľad na vodu. Celá šťastná som si tam z Danym sadla. Luky ležal pri lavičke, bol to lenivec, nechcelo sa mu behať. Z Danym sme boli ticho, len sme tam sedeli, držali sa za ruky a vychutnávali si čaro okamihu. Ani jeden nechcel narušiť túto krásnu idilku. Všade bolo ticho, slnko svietilo, Luky odpočíval. Nádherná sobota. "Lúbim ťa." povedal Dany. "Aj ja ťa ľúbim." odpovedala som a vtisla mu ten najsladší bozk na svete. Ešte hodnú chvíľu sme tam sedeli a ke´d sme videli že Lukyho už nebaví ležať a nevie obsedieť na miestesme šli domov. Zvolili sme si inú cestu, ako tú ktorou sme sem prišli, kráčali sme po dedine, keď sme boli ulicu od tej našej ulice Luky zastal. "Čo je?" spýtala som sa. Proste zastal, začal vetriť do vzduchu a po asi minúte zasa pokračoval. "Tak to bolo divné, povedal Dany." Len som prikívla a kráčala ďalej. V jednej ruke vodítko a druhou som držala Danyho. "Héj Annaaaa!" kto to kričí, začala som sa otáčať. "Ahoj Anna." ten ironický hlas by som poznala všade. Z domu okolo ktorého sme práve išli.... 

Presladená časť, ďalšia by už taká sladká nemala byť. Môžete mi napísať komentár ak sa vám niečo na príbehu páči/nepáči. Beriem kritiku, aj pripomienky a aj nápady čo by sa ďalej mohlo stať alebo akým smerom by sa mal ďalej príbeh uberať. alebo štýl- romantický, erotický,dramatický... :) samozrejme vote poteší. M.

It is just dreamRead this story for FREE!