Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

1.

Ahoj! Jedná sa o moju prvú poviedku, ktorú som kedy začala písať...takže začiatky sú tak slabšie napísané, ale potom sa to rozbehne. ;) Ako som postupne stárla a dospievala, tak sa to odvíjalo nielen na písaní, ale aj na vývoji postáv. Tento príbeh je moja srdcovka a zároveň mi dala aj môj pseudonym. :3

Prajem príjemné čítanie. ♥

P.S. Momentálne prebieha editácia týchto starých dielov...určite to pocítite :D

_______________________________________________________  

V kancelári stála žena s blonďavými vlasmi a výraznými hnedými očami. Zamyslene pozerala na dedinu, ktorú pred niekoľkými rokmi opustila kvôli hazardu a spomienkam. Teraz, keď je Hokage jej na jednej strane hazard chýba, ale na druhej aspoň neutráca toľko peňazí a nerobí si dlhy, ako to mala mnohé roky vo zvyku. Legendárna Tsunade, tikala očami po uliciach Konohy a snažila sa aspoň na chvíľku vypustiť z hlavy povinnosti. Život bez papierovačiek bol jednoduchší.

„Dobré popoludnie," z chabo relaxnačného stavu ju vyrušila Shizune.
Tsunade nereagovala, naďalej pokukovala po Listovej. Jej verná spoločníčka si odkašlala, aby upútala jej pozornosť. Občasná Tsunadina ignorácia ju rozčuľovala. Prichádzajúci adrenalín jej klesol, keď sa Hokage otočila: „Počúvam..."
„Len som vám chcela povedať, že onedlho tu budú živelní," pozrela na ňu takým štýlom, že ju práca skutočne musí vytáčať.
A to len kvôli tomu, že nemôže gambliť. Godaime sa posadila a začala pozerať do nejakých spisov.

Medzitým vo vyprahlej Sune sa mladý Kazekage vracal do svojej kancelárie zo zasadnutia rady starších. Rozmýšľal nad ich aktuálnym problémom s prílišným suchom. V Sune prší niekoľko krát do roka, ale minulý rok nepršalo vôbec ani tento rok sa moc dažďu nechce. Z toho chýbajúceho občasného dažďa začali praskať steny budov. Tápal sa v mysli, kde vezme riešenie. V jeho myšlienkach ho vyrušil muž, čakajúci pred dverami jeho pracovne. Jounin so sklonenou hlavou podal vodcovi dediny správu z Konohy.

Gaara sa naňho pozrel s typickým Gaarovským výrazom, na ktorý si už všetci zvykli a len poďakoval. Jounin sa znova uklonil a keď sa zdvihol, Kazekage mu venoval ľahký úsmev. Ninja sa viac uvoľnil, pozdravil a už ho nebolo.
Dvere slabo zavŕzgali a Gaara si pomyslel, že pánty olejuje tak minimálne mesiac. Vždy na to zabudne a spomenie si, až keď ten zvuk počuje. Jeho pracovňa bola ničím zaujímavá. Zelený koberec, jeden obrovský stôl, jedna stena so spismy a na pieskovej parapete kaktus. Sadajúc do červeného kresla si povzdychol a roztvoril malý list: „Ktovie, koho mi Tsunade pošle..."

Ozvalo sa klopanie na dverách a po pár sekundách do kancelárie ženy s hrubou silou, vstúpili v spoločnosti štyroch psov, sedemnásť ročné štvorčatá. Traja chlapci a jedno dievča. Mužská časť súrodencov bola takmer na chlp rovnaká a dievča bolo ich ženským vydaním. Gaštanové, po lopatky dlhé vlasy mali prehodené na chrbte. I keď tak úplne hnedé neboli. Chlapcom v nich tancovali veľké šedé pramene a ich sestra mala takú len ofinu, ktorú si česala na pravý bok. Pôsobili sympaticky a zároveň na pomery ich klanu majestátne. Na Hokage sa milo usmievali hnedými očami, ktoré vždy v sebe niesli úprimnosť a na lícnych kostiach im svietili typické červené znaky klanu Inuzuka.

Tsunade si ich prezrela a pousmiala sa. Každý z nich bol oblečení vždy v tej istej farbe. Bol to u nich jednoducho zvyk od detstva. Zelená, modrá, fialová a červená. Ich tvrdo vytrénovaní psí spoločníci stáli pri nich. Najviac z nich trčala sestra, pretože jej ninken bol najpútavejší, nehovoriac o tom, že vyčnievala aj preto, lebo bola dievča. Čierne legíny a červené tielko obopínali jej ženskejšie tvary. Na ľavej ruke občas nosila rukavicu a k tomu všetkému nosila fialový plášť, podobný ako blondína sediaca pred ňou. Avšak na chrbte ste jej našli znak ohňa 火.

Všetci podišli k Tsunade už s tušákom, čo bude nasledovať. Aj v Konohe sa drby šíria rýchlo. Hokage sa pozrela na nich, do papieru a znova na nich: „Ako už asi viete, boli ste vybraní na veľvyslaneckú misiu do hlavných dedín. Je to súčasť dohody, kedy si všetky dediny medzi sebou vymenia ninjov na tri mesiace. Upevnenie chabých vzťahov a podobne. No a momentálne je na rade Konoha," Tsunade nepatrne prekrútila očami, „a myslím, že neexistuje lepšia voľba, ako vy štyria. Ešte to aj na počet pekne vychádza."

Godaime na moment dvihla kútiky a vysvetlila, že veľvyslanci budú aj ako špecialná návšteva pri maturitách na akadémiách, ktoré sa budú konať už o mesiac aj pár týždňov. A ostatná aktivita v podstate už bude záležať na danom kage. Jej obočie opäť dynamicky zmenilo výraz: „Hlavne tam urobte dobrý dojem!"
Bratia si s úškrnmi vymenili pohľady a sestra len prevalila oči. Nebol to dobrý nápad už len preto, že Tsunade nevyzerala byť v najlepšiej nálade a jej prísne oči všetkých utlmil.
„Boh vás opatruj," hrozila vystretou rukou, "ak tam spravíte nejaký prúser."
Naraz všetci zvážneli a odhodlane spoločne prikývli.

„No..." vodkyňa dediny si poklepala papiermi o stôl, aby ich mala opäť zrovnané, „samozrejme, že som sa vás snažila rozhodiť do dedín trocha logicky. Takže...Yochi, ty pôjdeš do skrytej Kamennej, ďalej Segawa, tebe prináleží skrytá Oblačná, Nagaya skrytá Mlžná," žena si všimla, že mladému dievčaťu sa priam rozjasnili oči," a nakoniec Tanaris, ty pôjdeš do skrytej Piesočnej."

Veľký sibírsky husky po boku Tanaris od radosti zaštekal.
„Katonmaru, hovorila som ti, že v kancelárií Hokage-sama nebudeš štekať," pokarhala ho, na čo sa jej ninken schúlil ku nohám na znak ospravedlnenia.
Yochi zaklonil hlavu a to už Tanaris veľmi dobre poznala. Jeho kópia mu darovala vražedný pohľad. Tentokrát Tsunade cielene vyhodila oči dohora a dala ninjom zvyšné informácie. Nemohla sa dočkať, kedy si doma vyloží nohy a otvorí fľašku saké.

Keď sa súrodenci dali na odchod, Godaime zastavila Tanaris. Dievča sa prekvapene otočilo a zostalo stáť na mieste, zatiaľ čo Yochi a Segawa sa už škodoradostne usmievali, dúfajúc že má nejaký problém. Za jej bratmi sa zavreli dvere a ľahostajný výraz slimáčej princeznej sa zmenil, čo Tanaris trocha znepokojilo.

„Deje sa niečo, Tsunade-sama?" opýtala sa z časti prekvapene a z časti zaujato.
„Ako začať," bruškami prstov žmoliac pero, sa na moment pozrela do papierov, „pôvodne mal ísť do Suny Yochi, ale nakoniec som to zmenila a má to viacej dôvodov."
Odložila pero a preplietla si prsty, opierajúc ich o bradu: „Jedna z našich geninských skupín našla na svojej misií neďaleko skrytej Dažďovej dediny ruiny starého úkrytu. Nebolo by na tom nič divné, keby vchod nie je ornamentovaný hadmi."

V tom Tanaris zadržala dych a jej líca ešte viac zvážneli. Tsunade ďalej pokračovala: "Podľa zdrojov je to len chátrajúca jaskyňa, no nebolo by to prvý krát, čo by s Orochimarom držali obyvatelia pokope. Chcem, aby si to obhliadla, či tam náhodou nenájdeš čosi podozrivé. Nemusíš to nejako extra preskúmavať, lebo údajne to nie je moc hlboké. Každopádne si najlepší kandidát na toto. Zbytočne však neriskuj, až sa ti čosi nestane. Keď pôjdeš odtiaľto, zastav sa u Yamata, spravil ti mapu, aby si vedela, kde sa presne úkryt nachádza."

Tanaris sa preliali zvláštne pocity. Porozumela všetkým pokynom šéfovej a keď bola pomaly už na odchode, Tsunade zase prehovorila: „A ešte jedna vec, chcem ťa v mene Listovej poprosiť, aby si sa trocha nazrela do medického skleníku v Sune. Od Kazekageho som počula, že ich pestované byliny stoja za nič a tebe na medickom kurze botanika celkom išla. Možno aj ich medici sú na tom zle."

Tsunade bola dnes fakt extrémne protivná, lebo nad medikmi zo Suny mávala rukou a jej jazyk si toľko pýtal uvoľnenie v podobe alkoholu. A to nebol ani podvečer. Hnedovláske sa tiež pretočili panenky. Toľko roboty. Navyše nebola ani tak dobrý medik. Len začiatočník. Stisla pery a pokúsila sa na Hokage usmiať. Tešila sa na Gaaru, ale zas nemala pocit, že je taká multi-tuty ninja, aby všetko toto stíhala. Trocha si odfúkla s pohľadom do zeme.

Na to sa zrenice blondínky ešte viac upreli na Tanaris, až jej trocha vyschlo v krku. Dostala posledný, najjednoduchší rozkaz a to, aby sa o jej misií s úkrytom, nedozvedela rada starších v Sune. Vraj by si senilní dedkovia mysleli, že sa Hokage snaží do Suny nahnať nepriateľov. Mrmlala si, že posledné čo potrebuje, je hádať sa so starými chorými hlavami. Tanaris takmer odvialo od Hokaginho hnevu a ťažko preglgla, pomaly prisúvajúc sa k dverám. Asi po miliónty krát odkývla pokyny a rýchlo sa stratila.

Hneď, čo sa za Inuzukou zavreli dvere, vošla znova Shizune s malou fľaštičkou saké, lebo tušila že čoskoro poletia stoličky von z okna...