~Capricorn ~(Kozorožec)

● XIV. ●

,, Tebe to vadí! Fakt ti to vadí!" Ukáže na mňa prstom.

,, Jasné že nie, neblázni. Nezaujíma ma to."

,, Ale áno." Hudie si svoje.

,, Nie."

,, Áno!"

,, NIE!" Zvriesknem.

,, PRIZNAJ SI TO!"

,, FAJN! V-A-D-Í MI TO!" Zakričím na plné pľúca.

,, Vedel som to. Ale nemusí ti to vadiť." Teraz už zašepkal a naklonil sa ku mne. Chytil mi bradu medzi palec a ukazovák, a jemne mi prešiel po pere.

,, Niečo si musíme objasniť."

Vypleštím naňho oči a a prihlúpo sa zajachtám:

,, A-a č-čo ?"

,, Ten bozk. Silvestrovský bozk."

,, Čo je s ním?"

,, Prečo si myslíš, že som to urobil?"Ethan je blízko mňa a hlavu má naklonenú. Vyzerá celkom rozkošne, ale niečo vo mne sa prieči. Viem že to vie. Pomyslela som si to hneď  po tom bozku.

Možno preto si ľahostajne odfrknem.

,, Len tak. Pretože to bolo predsavzatie. Lebo si drzý. Lebo si démon. Skrátka si to chcel, a zobral si si to." Ethan chvíľu na mňa šokovane pozeral a zložil mi ruku z tváre.

,, Takýto názor máš na mňa?"

,, Ja neviem Ethan. Čo si mám o tebe myslieť? Jeden deň spím v tvojej posteli, si ku mne dobrý...Na druhý si uštipačný a spíš s kde kým...Akú mienku si mám na teba utvoriť?"hlas sa mi zlomí a ja s povzdychom zavriem oči. Začína ma bolieť hlava z neustáleho hluku a stresu.

,, Fajn. Dúfal som, že to si len vtedy bola zmätená. Myslel som, že som ťa presvedčil. Že som ti ukázal, že niesom zlý, bezcitný démon. Že  ťa mám rád. Ale zjavne nie. Tak choď, choď si svojou cestou. Nepotrebuješ ma, ani ja teba." Hoci hlas mal pevný a krutý, videla som šok a smútok v jeho očiach. Každé jeho slovo mi lámalo srdce. Ubližovalo mi, aký chladný bol.

,,Ethan..."

,, Nie Zaira. Choď. Nechaj to už." Zasyčal na mňa a rukou ukázal smerom preč zo zimnej záhrady.

So zvesenou hlavou som odišla a nechala v sebe pocit hlbokého sklamania. Sklamania zo seba.

⏺⏺⏺

Keď som bola malá a ešte sme bývali v malom mestečku v štáte Minnesota, chodievala som do malej, vidieckej školy. Žilo sa nám veľmi dobre a všetci z mestečka sme sa navzájom poznali.

Keď som bola v druhej triede,  konala sa u nás talentová súťaž. Spievala som tam  a napokon som sa dostala až do finále. Rodičia ma povzbudzovali, vraj to zaspievam úžasne a vyhrám. Verila som tomu, fakt som tomu verila.

Lenže urobila som osudovú chybu. Zaspievala som falošne celý jeden verš.

Pravdaže som nevyhrala.

Rodičia ma utešovali. Vraj som urobila všetko, čo som vedela. A že nabudúce vyhrám.

No ja som si bola istá, že to nieje pravda. Nedala som zo seba všetko. Nešla som na maximum. Nesnažila som sa dosť.

A prehrala som.

Potom sme sa presťahovali. A už som nikdy nespievala. Nikdy som už so spevom nepokračovala.

Teraz, keď som so zapálenou cigaretou sedela na posteli a popolník som točila v svojej ľavej ruke, všetky tieto pocity sa mi vrátili.

Pokazila som to. Chybný verš.  Stálo ma to hlavnú výhru  - kamarátstvo s Ethanom.

Potiahnem si.

Som tak naničhodná.

Znova si potiahnem.

Úbohá, úbohá, úbohá.

Chystám sa znova potiahnuť a v tom sa zarazím.

Veď ja nefajčím! Čo to robím?

Zahasím rýchlo cigaretu a s plačom sa hodím do vankúša. Už ani neviem kto som.

⏺⏺⏺

Utekám tmavou chodbou a snažím sa márne nájsť svetlo. Rútim sa po tmavých schodoch, skoro sa zabijem. Ale nedbám na to. Musím to proste nájsť.

Vojdem do obrovskej miestnosti a tam opäť nič . Začnem žalostne plakať, veľké slzy sa mi kotúľajú po tvári. Kričím tak, že tuhne krv v žilách.

,, Kde si? Prosím, povedz mi kde si? Ja ťa musím nájsť!" Vrieskam ako šialená a zúfalo, značne unavená klesnem na zem a objímem si kolená.

,, Ššš. Som tu. No ták. Neplač. " prehovorí na mňa niekto zamatovým, jemným hlasom a vezme ma do náručia. Nevidím ho, lebo je tma a tak sa len opriem o jeho hruď a počujem hlasný tlkot jeho srdca.

,, Myslela som že si ma opustil...
Bála som sa že nebudeš už nikdy pri mne.."

,, Neopustím ťa. Nikdy. Vždy budem s tebou, aj keď pri tebe práve nebudem, áno ?" Zašepká mi. Snažím sa prísť na to, odkiaľ poznám jeho hlas,no nejde to.

Stále cítim jeho srdce. Zrýchli a potom spomalí. Bum bum. Bum bum. Bum bum. A stále dokola.

Posadí sa so mnou na zem pričom ma stále pevne drží. Vdychujem jeho vôňu a dotýkam sa jeho tváre, hoci ho nevidím. Bruškom palca sa jemne obtriem o jeho mäkké pery, ktoré sa zachvejú.

Premiestnim ruky na jeho krk a pritiahnem si ho k sebe tak, aby ani milimeter nebol medzi nami. Sme na sebe úplne nalepený každým kúskom tela, mám okolo neho obmotané nohy .

,, Povedz mi niečo." Zašepkám mu do pier.

,, Milujem ťa a nikdy neodídem. Nikdy. "

,, To dúfam."

,, Pobozkaj ma Zaira." Urobím čo odomňa chce. Spojím svoje pery s jeho a stratíme sa v nekonečnom nežnom bozku.

Ľudiaaa 😍 #12 v Fantasy? Ďakujem veľmi veľmi 💓💓💓 ako sa vám páčila časť?

Xoxo

Nela💙