Chapter 6

24K 682 35

Zastala som uprostred jeho kancelárie a sledovala ako si elegantne sadol na stoličku a prisunul sa k stolu. Neodvážila som sa ísť bližšie k nemu. Od jeho stolu som stála zhruba dva a pol metra. Nepotrebovala som byť v nejakej tesnej blízkosti.

,,Máte strach?" opýtal sa a tým ma vytrhol z myšlienok. Zamračila som sa pri jeho otázke a sledovala ako sa mračí. Naozaj som začínala pochybovať o tom, že sa vie tváriť aj inak ako ofučane, či zamračene.

,,Zo mňa," dodal a premeriaval si ma pohľadom.

,,Nemám z vás strach," odpovedala som pričom som sa tvárila, že stena za ním je naozaj veľmi zaujímavá.

,,Tak prečo stojíte tak ďaleko?" nadvihol obočie a zazdalo sa mi, že nadvihol kútik úst.

,,Len preto, že stojím o trochu ďalej, neznamená, že mám z vás strach," mykla som plecami a nervózne som prestúpila z nohy na nohu. Moja reakcia ho prinútila ešte viac skrčiť obočie.

,,Poďte bližšie nebudeme na vás kričať takmer cez celú miestnosť," prehovoril tvrdo a ja som sa zhlboka nadýchla. Pristupovala som bližšie pričom som sledovala ako si ma celú premeriava. Bolo mi nepríjemne keď som si uvedomila, že pohľadom brázdi po mojom tele. Mlčky na mňa hľadel a nevyzeral, že by sa chystal prehovoriť. Zdá sa mi to, alebo si užíva toto naťahovanie? Vedela som, že si na mňa zasadne a vravel, že ma bude sledovať ale, že to bude robiť takto, pričom ma ihneď zvozí za dvojminútové meškanie, tak to som ozaj nečakala.

,,Vaše oblečenie," prehovoril a nemohla som sa ubrániť myšlienke, že jeho chrapľák je naozaj dych vyrážajúci. To však nemení nič na mojej mienke o ňom. Sklopila som zrak k môjmu oblečeniu a premerala si ho. Keď som s nechápavým pohľadom zdvihla pohľad k Stylesovi, ktorý si ma opäť celú premeriaval, zamračila som sa ešte viac ako bol on. Dáme si vojnu kto sa viac dokáže mračiť. No myslím, že jeho by som neporazila.

,,Nerozumiem. Čo je s mojim oblečením?" nervózne som si zahryzla do spodnej pery.

,,Myslíte, že je vhodné na zamestnankyňu tejto firmy chodiť v krátkej sukni a tope, kde vám skoro vidno vaše prednosti?" opýtal sa naoko ľahostajne. Nadvihla som obočie nad jeho absurdnou otázkou. Moja sukňa nie je krátka. Siaha takmer po kolená a môj top? Som si istá, že prednosti mi nevidno a ani takmer nevidno.

,,Môžem s pokojným svedomím povedať, že moje oblečenie nie je nevhodné," bránila som sa.

,,Ale ja som riaditeľ a vravím, že je nevhodné. Nepotrebujem, aby sa za vami moji zamestnanci otáčali a rozoberali vaše..." pohľad mu skĺzol na môj hrudník čo ma prinútilo k tvrdému výdychu.

,,Prepáčte?" zaklipkala som očami a neveriacky na neho hľadela. On nadvihol obočie a tváril sa akoby sa ho to nijako netýkalo.

,,Nik sa za mnou neotáčal a ani nebude, pretože naozaj nemajú prečo," povedala som a snažila som sa mať normálny hlas. Držala som svoj stúpajúci hnev pod kontrolou.

,,Isteže ak by ste boli normálne oblečená ani by na vás nepozreli," mykol plecami a nespúšťal ma z očí. Tým chcel povedať čo? Že chlapi na mňa hľadia jedine vtedy, ak látka oblečenia nezahaľuje celé moje telo? Plameň hnevu, ktorý vo mne pred sekundou vzbĺkol sa pomaly rozširoval. Nesnažila som sa uhasiť, pretože som vedela, že môj hnev je na pravom mieste. Jasne som si uvedomovala, že ma práve urazil, no aj tak som sa chcela uistiť.

,,Tým ste chceli povedať čo?" trhane som dýchala.

,,Že sa tu nemáte o nič snažiť a provokovať zamestnancov vyzývavým oblečením. Ak niekto nemá vonkajšiu krásu má vnútornú a nesnaží si to kompenzovať takýmto oblečením," povedal pokojne a pohodlne sa oprel o čelo stoličky. Prsty na rukách si navzájom preplietol a uložil si ich na svoje brucho. Ticho. V miestnosti panovalo ticho z hlavne dôvodu toho, že on dohovoril a ja som nebola schopná reagovať. Nebola som schopná reagovať na jeho urážku. Ani som si neuvedomovala ako sa tvárim, no určite dotknuto pričom sa mi zdalo, že si môj pohľad a to, že ma ponížil užíva. Vyzeral tak spokojne a ja som sa cítila ublíženie. Dotklo sa ma to. Práve mi znížil moje už dosť nízke sebavedomie. Uvedomila som si môj rýchly dych a pootvorené pery obtierajúc sa o seba. Úloha splnená- zreje to mu momentálne brázdi rozumom a je na seba hrdý. Nechcela som tu viac byť z dôvodu toho, že v jeho prítomnosti som sa cítila čoraz viac ponížene a horšie. Nebol to príjemný pocit. Nepáčil sa mi a tým, že na mňa hľadel som si predstavovala to ako ma kritizuje. Samozrejme, že sa mu nemám potrebu páčiť, lenže on naznačil, že ja sa nepáčim nikomu z toho dôvodu, že pekná nie som. Označil ma za nejakú hlúpu šľapku, ktorá sa potrebuje ukazovať pred ostatnými mužmi aj keď som sa o to vôbec nepokúšala. Chcela som prísť len primerane oblečená a nie v rifliach a tričku. K tomu ma dnes ešte zvozil za moje dvojminútové meškanie a to som v práci sotva polhodinu. Uvedomila som si, že takto mi nikto nespravil zle ani za celý môj život ako to on stihol za úbohú polhodinu.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now