Chapter 4

26.1K 684 32

,,Sadnite si," ukázal na jednu z kožených čiernych sedačiek. Poslúchla som a posadila som sa. Nesedela som presne oproti nemu keďže sedačky boli kolmo vytočené. Poobzerala som sa po moderne vybavenej kancelárií. Všimla som si dva obrazy na stene oproti mne. Na jednom bol pán Styles a na druhom nejaký starší pán. Zamračila som sa pretože sa so Stylesom podobali. Pravdepodobne to bol niekto z jeho rodiny. Možno otec. Otočila som sa na neho a prichytila ho ako si ma premeriava. Keď si uvedomil môj pohľad sklopil pohľad k papierom. Pravdepodobne to boli moje návrhy.

,,Pôvodne som čakal staršiu dámu," ozval sa a ja som nadvihla obočie. To teda nie je sám.

,,Tiež som čakala, že budete starší," povedala som s úsmevom. On zodvihol zrak od papierov a pozrel na mňa. Úsmev mi z tváre zmizol keď som si uvedomila, že sa na mňa mračí.

,,Takže....ste jediná, ktorú som pozval keďže vaše návrhy boli....no ako to povedať..." odmlčal sa a nachvíľu odvrátil zrak.

,,No takto....dalo sa na nich pozerať a pracovať s nimi," povedal a ja som nevedela, či mám byť rada alebo byť urazená. Dalo sa na nich pozerať? Ako presne to myslel? Snažila som sa nedať najavo, že sa ma jeho slová nejako priveľmi dotýkajú. Možno by som mala byť rada, že si ich vôbec vybral a pozrel si ich, no nečakala som, že o nich bude hovoriť takýmto spôsobom.

,,Ďakujem," povedala som tak trochu nútene. V podstate ich urazil a pochválil v jednom. Sama som vlastne nevedela ako mám jeho poznámku brať.

,,V podstate ste prijatá akurát potrebujem váš životopis a chcel som vlastne vidieť, čo za výkvet to prijímam," povedal a ihneď sklopil hlavu k papierom. Výkvet? Zamračila som sa na neho. Vybrala som zo svojej kabelky môj životopis a podala mu ho. Vzal ho do ruky bez toho, aby zdvihol zrak od papierov a následne si ho začal prechádzať očami.

,,Deti?" opýtal sa a ja som nechápala. Pozrel na mňa.

,,Máte deti?" opýtal sa a ja som nadvihla obočie. Vyzerám ako žena, ktorá nosila v dieťa 9 mesiacov v bruchu?

,,Samozrejme, že nemám deti," zarazene som sa na neho dívala. Jeho oči si ma premeriavali od hlavy až po časť tela, ku ktorej mal prístup keďže som sedela. Znervózňovalo ma to. Nevedela som čo si myslí a súdiac podľa toho ako sa tvári som si nebol istá, či to vôbec chcem vedieť. Smaragdové oči putujúc po mojej tvári ma nútili neustále na neho neslušne zízať. Avšak on robí to isté. Nie je to akože na neho zízam preto, že je to na pohľad atraktívny muž, no jednoducho jeho oči hladiace na mňa ma nútia robiť to isté. Zamračím sa a vzápätí on skloní hlavu naspäť k môjmu životopisu, ktorý nie je žiadna sláva.

,,Partner? Máte niekoho?" opýtal sa bez toho, aby sa na mňa pozrel. Nemal to byť pracovný pohovor? Nechcem však povedať niečo nevhodné, preto ihneď popriem to, že niekoho mám, hoc mi mužské pohlavie chýba a rada by som s niekým zdieľala svoj životný status.

,,Dobre. Takže od vás očakávam plné nasadenie. Tým chcem povedať, že práca bude pre vás prvoradá," konečne ku mne vzhliadol a venoval mi prísny pohľad. Z jeho postoja vyžarovala istá dávka priamosti, ktorá jemu dodávala vážnosť a toleranciu.

,,Aby sme si to ujasnili nestrpím neskoré príchody. Tri meškania hoc len pár minútové netolerujem. Nepotrebujem tu ľudí, ktorí neberú svoju prácu vážne a chodia si sem ako do holubníka rozumiete?" nadvihol obočie a ja som nemo prikývla neschopná čokoľvek povedať. ,,Ďalšia vec na ktorú vás chcem upozorniť je, aby ste nič nerobili za mojim chrbtom, ak nechcete prísť o prácu," v jeho očiach som uvidela menší záblesk. Prečo by som to robila? ,,To by som si nedovolila," ubezpečila som ho.

Pulse (FF- Harry Styles)Where stories live. Discover now