°♥°

99 7 0


Zvony im dvom odzvonili už pred pár hodinami a zábava bola v plnom prúde.
Hoci ich svadba bola na záhradách Malfoy Major, moja dcéra si presadila, že hostina sa bude konať v domáckej atmosfére Weasleyovcov.
Moja dcéra...
Pamätám si, keď som povedala Ronovi, že čakáme dieťatko. Bol šťastný, nevedel sa jej dočkať. A keď sa jeho maličká princezná narodila, bol tu stále pre ňu. Aj je. A hoci je stále veľmi dôležitým mužom v živote Rose Weasleyovej, najdôležitejším sa pre ňu stal Scorpius.
Oh, zabudla som. Už nie je Weasleyová. Už je Malfoyová. A tak sa dva prastaré čistokrvné rody, jeden čistý a nepoškvrnený a druhý považovaný po dlhé roky za krvizradcov, spojil. Aké absurdné.

Blížilo sa k polnoci. Wealeyovic strana rodiny sa bavila od samého začiatku. Malfoyovci boli trošku zdržanliví, museli predsa trpieť na svojom pozemku zlaté trio. Ale potom sa aj oni osmelili a začali sa zabávať.
A ľudia medzi sebou prišli na to, ako sa zmenili.
Ja som bola unavená. Chcela som si dať pauzu. Tak som aj učinila. Našla som Rona a oznámila som mu, že idem na chvíľu zaliezť do Manoru, do izby nám pridelenej, keďže tu zostávame nocovať.
Najskôr sa na mňa nedôverčivo pozrel, nemá dobré spomienky na Manor, viem, ale potom prikývol.
Preto teraz sedím na balkóne našej izby, smerujúcej do záhrady, a sledujem ako sa tam bavia. Nik ma nevidí, ja vidím ich.
Moja dcéra tancovala s Jamesom. Lily a Louis sa na niečom výborne bavili, Harry s Ginny tancovali na kraji parketu. A Ron... ten sa opieral o bar, rozprával sa so Scorpiusom a spoločne sledovali Rose. Každý inak, no obaja rovnako. S láskou.
Usmiala som sa pri spomienke, ako išiel vyskočiť z kože, keď zistil, že jeho dcéra chodí s Malfoyom. Ale to bolo už dávno. Má ho rád.
„Nemal som ju rád,“ ozvalo sa za mnou, až som podskočila. Keď som sa otočila, za mnou stál Malfoy prostredný. Od vojny sa zmenil. Najmä povahovo, ale výzorom sa zas o kus priblížil k zovňajšku svojho otca v jeho rokoch. Tak ako aj on, aj Draco teraz nosil vlasy zviazané zelenou zamatovou stuhou.
„Prosím?“ spýtala som sa zamračene. Draco si vzdychol a posadil sa vedľa mňa na prah dverí.
„Nemal som Rose rád. Keď mi Scorpius povedal, že chodí s Weasleyovou, skoro som ho zodral. A to som ju ani nepoznal.“
„Čo zmenilo tvoje rozhodnutie?“
„Raz prišla na Manor. Ešte stála len vo dverách, vystrašená, ale hneď som pochopil, prečo ona. Krásna, múdra. Taká, ako jej matka. Teda až na tie ryšavé vlasy.“
V tom mal pravdu. Rose. Po mne zdedila lásku ku knihám, ale po Ronovi lásku k metlobalu a šachu.
Až po chvíli ticha mi došiel význam Dracovych slov.
„Zdá sa mi to, alebo si mi teraz zložil kompliment?“ zasmiala som sa. Malfoy sa tiež usmial.
„Vieš, Grangerová...“
„Weasleyová,“ prerušila som ho s úškrnom, na čo on prevrátil očami.
„Weasleyová... Bol som hlúpy, že som si nevšimol aká si už na Rokforte.“
„Nesnaž sa mi nahovoriť, že by to niečo zmenilo.“
„Možno áno.“
„Draco, never tomu. Nenávidel si ma a to aj napriek tomu, že som ti neublížila,“ odmlčala som sa.
„Napriek tomu, že ja som nenávisť určite necítila,“ zamrmlala som potichu. No i tak ma počul. 
Cítila som, ako stuhol. Áno, presne, po viac než dvadsiatich rokoch som priznala svoje niekoľkoročné pobláznenie k Malfoyovi.
Po chvíli sa bez slova postavil a odišiel. Ja som tam sedela sama. Bez výčitiek, predsa už to nie je pravda.
Nesedela som dlho sama.
Najskôr som uvidela, ako sa môj svat pripojil k oslavujúcim. Neskôr som uvidela, ako George behá od jedného k druhému a čosi sa pýtal. Potom sa zastavil pri Dracovi.
Chvíľu sa rozprávali. Potom Draco ukázal na balkón, kde som našla skrýšu. George chvíľu pozeral mojím smerom.
Netrvalo dlho a sedel pri mne.
„Čo by si potreboval?“ spýtala som sa po chvíli.
„Chcel by som sa porozprávať o Fredovi.“
Jeho odpoveď ma prekvapila. Už dlho sa o ňom nehovorilo, tobôž nie George.
„Prečo?“ zamračila som sa.
„Nevedel som to do včerajška. Ale podľa môjho sľubu, ktorý som dal Fredovi to splním.“
„Nerozumiem ti, George.“
George sa predklonil a hlavu si vložil do dlaní.
„Nehovorí sa mi to ľahko,“ vzdychol si. Nechala som ho.
„Kedysi dávno, boli sme asi piataci, keď sme si s Fredom uvedomili, že vojna sa naozaj dotýka aj nás. A tak sme si sadli a dohodli sa, že vždy na začiatku kalendárneho roka napíšeme niečo ako závet. Vieš, keby sa niečo stalo.“
Pozrela som sa na celú moju rodinu.
„Prial by som si, aby ti to mohol povedať on sám. V ten rok som nemohol nájsť jeho list. Hľadal som ho asi pol roka. Až predvčerom som prišiel niečo hľadať do Brlohu. Bolo mi zaťažko otvárať jeho staré veci. A keď som spod postele vytiahol prastarú krabicu zo Zonkovho obchodu, vypadol z nej zapečatený pergamen.“
„Čo si sa dozvedel?“
George sa zasmial a pokrútil hlavou.
„Okrem toho, že mi odkazuje starú výbavu od Zonku, ktorá mi je na dve veci, napísal, aby som ti odkázal, že ťa mal rád.“
„Aj ja som ho mala rada,“ prikývla som s úsmevom, na čo pokrútil hlavou.
„Ty to nechápeš, Hermiona. Nebolo to prvý krát. Raz mi spomenul, že sa mu páči jedno dievča. Nepovedal kto, ale bol mojím dvojčaťom a ja som ho čoskoro prekukol. Pozeral sa na ňu inak. S láskou. Pozeral sa tak na teba. On ťa ľúbil.“
Čosi vo mne zamrzlo. Fred...?
„Ale veď... Angelina...“
„Áno ľúbil ju. Ale ty... Neviem, prečo to tak bolo.“
„Ale...“
Nedokončila som. Nedávalo mi to zmysel. Áno, Fred mal niečo do seba, niečo čo George proste nemal, ale nikdy som naňho nepozerala ako na potenciálnu lásku. Aj keď.... Nie, to nie.
„Fred to napísal trikrát do svojho listu. Prvý krát, povedz jej, že mi bude chýbať. Druhý krát, povedz jej, že som ju mal veľmi rád. Tretí krát, povedz jej, že som ju veľmi ľúbil. Tak ti to vravím. Dvadsaťdva rokov neskôr.“
***
Práve som umývala riad. Ron sa roky pokúšal ma prehovoriť na kúzelnícky spôsob, ale ako muklovia vravia, starého psa novým zvykom nenaučíš.
Ubehlo už niekoľko dní od tej osudnej oslavy, kde som sa dozvedela o citoch dvoch mužov ku mne. Už niekoľko dní, čo o tom premýšľam.
Buchli dvere.
„Ahoj, Mia,“ zvolal Ron ešte z chodby.
„Vitaj doma,“ zvolala som. Vždy som ho takto vítala. Ale dnes to bolo v niečom iné. Akoby ma moje vnútro chcelo o niečom presvedčiť.
Pocítila som, ako prešiel za mňa a bradu položil na moje rameno.
„Aký si mala deň?“ spýtal sa.
„Nudný. Bez teba to bolo o ničom. Nemala som komu nadávať,“ uškrnula som sa a zvýskla, keď ma pošteklil.
„Ron, nerob! Rozbijem tie taniere!“ smiala som sa.
„Vieš, láska, existuje taký drevený prútik, ktorým keď zamávaš a povieš kúzelné slovíčko Reparo, tak sa to veľmi rýchlo opraví.“
So smiechom som sa znova otočila k riadu. Ron sa potom vybral na poschodie prezliecť sa.
Len čo zmizol na poslednom schode, na kuchynské okno zaklopala sova. Vypla som vodu, utrela si ruky a išla otvoriť okno.
Dnu vletela vznešená veľká sova. Už na prvý pohľad bolo vidno, že je od vznešenej rodiny. Otrčila na mňa svoju nôžku s pergamenom.
Odviazala som pergamen a rozlúpla vosk. Áno, aj v modernej dobe sa v čarodejníckom svete používal pergamen, pečatný vosk a sovy.
Už na začiatku ma prekvapilo uhladené aristokratické písmo. No text mi vyrazil dych.

Drahá Grangerová,
mohli sme to byť my.
Svokor tvojej dcéry.

Zamračene som tú vetu čítala znova a znova. Ron sa medzi tým vrátil do kuchyne a zvedavo si prehliadal sovu.
„Kto nám píše?“ spýtal sa zamračene.
„Tebe nikto. To mne,“ uškrnula som sa. Ron len mykol plecom a otočil sa k drezu, aby si nabral vodu do pohára.
Aj pri tom jednoduchom úkone som sa pristihla myslieť na to, ako ho neskonale milujem. Prežili sme spolu veľa. Radosť, zábavu, peklo. Aj napriek jeho povahe, vďaka ktorej sme sa často hádali.
Prežili sme vojnu a jej hrôzy a následky bok po boku.

Do ruky som vzala brko, ktoré ležalo na stole a odpísala na druhú stranu. Viem, že sa to nepatrí, ale na tom mi nezáležalo.

Drahý Draco.
Nie, nemohli by sme to byť my, pretože inak by to neboli naše deti.
S pozdravom, Weasleyová.

Ahojte, priatelia.
Áno, pridávam fanfikciu HP. Neskutočne milujem tento príbeh toľkých postáv, ľudí, osobností a pováh a najväčšmi obdivujem ich matku, ich autorku.
Keďže po internete kolujú rôzne Shipy, vybrala som tie tri najviac preberané. Veď mi rozumiete snáď. :)
Jop a dúfam, že má neodsúdite za to, že aj ja spadám do kategórie autorov, čo píšu fanfikcie.
Vaša,
~Inu~

Surprising history and lovely day (HP-ff)Read this story for FREE!